Mengele
1 / 14
Keby mal človek možnosť nazrieť mu do hlavy, zrejme by tam uvidel obrovské uspokojenie z toho, akou cestou sa uberá jeho život. V mladom veku – len tridsaťtriročný – sa ocitol na prahu veľkého úspechu. Štúdium, príprava a tvrdá vedecká práca, ktorej sa venoval priam so zžieravou vervou, ho priviedli na miesto, na akom ešte v živote nebol. Nepochybne chápal, že v dejinách dosiaľ nikto nemal prístup k takému materiálu, aký mal pred sebou, natoľko zbavenému obmedzení udržiavajúcich na uzde ambície a brániacich vedeckému pokroku.
Ak bola prvá polovica života Josefa Mengeleho zdrojom jeho neustále pribúdajúcich úspechov, ktoré ho priviedli k onomu okamihu, druhá mala byť svedkom úpadku všetkého, čo kedy dosiahol. V lete toho roku sa začala Tretia ríša rúcať. Dosiahla vrchol a vracala sa späť do bodu, z ktorého vzišla. V nasledujúcich mesiacoch sa ešte viac scvrkla, ako čierna diera požierajúca samu seba. Josef Mengele, kedysi takmer v centre krásneho nového sveta, sa dostával čoraz viac na okraj. Sledoval, ako sa strácajú vyhliadky na sľubnú budúcnosť a všetko, na čom mu záležalo, sa vzďaľuje mimo jeho dosahu.
Počas toho rozkladu sa začal iný proces, v ktorom sa jeho meno stalo priam mýtom: pre svet sa stal zosobnením hnutia, ktoré ho tak veľmi napĺňalo životom, a najznámejším neradostne slávnym páchateľom jeho zločinov. Mengele, neraz nazývaný Anjel smrti, sa stal známou postavou popkultúry a pre celé zástupy ľudí strašiakom a zdrojom nočných môr. V určitom bode sa vynoril nielen ako stelesnenie samotného holokaustu, ale aj ako zlyhanie povojnovej spravodlivosti – niekto, kto nás obral o možnosť pochopiť, kým ten človek naozaj bol a čo ho motivovalo.