Ešte stále som ležal v horúcom popole, ale čoskoro ma z neho vytiahli. Spálenina, ktorú som utrpel na nohe, bola vážna. Rýchlo ma odniesli hore k jednému lámovi. Bol to lekár a ujal sa úlohy zachrániť mi nohu. Tesne priliehajúcim obväzom pripevnil na ranu obklad z bylín rozdrvených na prášok. Cítil som, ako mi v nohe šklbe, a bol som si istý, že už nikdy nebudem chodiť. Keď láma skončil, zavolal mnícha, aby ma odniesol do malej komôrky. Potom prišiel iný starý mních, sadol si vedľa mňa na zem a začal sa za mňa potichu modliť. Mohlo by sa zdať, že mnísi sú príšerní ľudia, vôbec nie takí, ako by si ich človek predstavoval. V Tibete sa môže stať mníchom takmer každý. Často je chlapec daný za mnícha bez toho, aby do toho mohol hovoriť.