Vykúpenie
1 / 7
Na východnej strane nádvoria začula kroky. Dee zaostrila zrak do úzkej ulice. Daniel chytil Luce za pás tak rýchlo, že naňho padla. Spoza rohu, kde na tabuli stálo Via Dolorosa, vyšli dve staršie mníšky a namáhali sa pod ťarchou veľkého dreveného kríža. Mali na sebe jednoduché tmavomodré habity, hrubé praktické sandále a na krku korálkové ružence. Luce sa pri pohľade na staré veriace, ktorých vekový priemer odhadovala na osemdesiatpäť, uvoľnila. Chcela k nim vykročiť, poslúchajúc inštinkt, a pomôcť starým ženám s ťažkým nákladom, no Daniel stisk na jej páse neuvoľnil a mníšky sa trýznivo pomaly dovliekli k veľkým dverám baziliky. Nebolo možné, aby skupinu anjelov, vzdialenú asi šesť metrov, nevideli – boli to jediné ďalšie duše na námestí –, no pachtiace sa sestry ich smerom ani len nepozreli. „Trochu skoro na to, aby boli sestry Krížovej cesty vonku, nie?“ pošepol Roland Danielovi. Dee si napravila sukňu a neposlušný prameň vlasov si zastrčila za ucho. „Dúfala som, že k tomu nepríde, no budeme ich jednoducho musieť zabiť.“ „Čože?“ Luce vrhla pohľad na jednu z vetchých, slnkom vysušených žien. V hlbokých ryhách tváre jej sedeli sivé oči ako kamienky. „Chcete zabiť tie mníšky?“ Dee sa zamračila. „To nie sú mníšky, dušička. Patria k staršinom a musíme ich zlikvidovať, inak zlikvidujú ony nás.“ „Podľa mňa už vyzerajú zlikvidovane.“ Arriane prešľapovala. „Jeruzalem evidentne recykluje.“