Poetka vzdelaná vo filozofii si všíma spoločenské a z toho vyplývajúce aj medziľudské kontakty a vzťahy. Zaujímavým, stručným, niekedy drsným jazykom dokáže presne pomenovať jednotlivé "vykrivenia" súčasného sociálneho sveta a priam vizionárskym spôsobom je schopná predpovedať to, čo príde (vzhľadom na to, že básne vznikli v skoršom období to teraz vieme posúdiť). Autorka rozbíja tradičnú kompozíiu poetického materiálu, no tento postup sa vzhľadom na to, čo chce povedať, ukazuje ako veľmi funkčný. Stručný, drsný jazyk často slúži na ironizáciu spracúvanej myšlienky, čo v konečnom dôsledku dodáva básňam punc hodnovernosti, reálnosti, no predovšetkým racionálnosti autorkinho uvažovania. Pri pohľade na jednotlivé verše však vidíme zvláštnosť poetkinho vnímania skutočnosti, pričom sú v ňom evidentné zamerania na detaily, avšak vždy vsadené do širšieho sociálneho kontextu. Jej vzdelanie v oblasti filozofie je veľmi markantné v celeom rozsahu zbierky: čitateľ sa často stretáva s odkazmi na klasikov filozofie. Treba však ppovedať, že takéto odkazy sú veľmi funkčné a dotvárajú ideový báseň danej básne. Svojím autorským rukopisom a uvažovaním sa poetka nesporne radí medzi moderných autorov, nespútaných historizujúcim romantizmom, senzibilitou a jemnosťou. Naopak, jej štýl je na prvý pohľad tvrdý a drsný, no pri podrobnejšom čítaní jej básní vidíme citlivosť jej vnímania nie práve najkrajšej reality., resp. vykrivení súčasného sociálneho rozmeru.