Islandský spisovateľ, narodil sa v roku 1963 Reykjavíku. V mladosti si vyskúšal viacero zamestnaní, okrem iného spracovanie rýb či murárstvo, a veľa času strávil na vidieku na západnom Islande, kde aj vyrastal. V roku 1986 nastúpil na štúdium literatúry na Islandskej univerzite, ktoré však nikdy nedokončil, a niekoľko rokov písal články a recenzie do islandských novín. Debutoval v roku 1988 básnickou zbierkou Með byssuleyfi á eilífðina (So zbrojným pasom na večnosť), no na prozaickú dráhu sa vydal až v roku 1996 zbierkou poviedok Skurðir í rigningu (Priekopy v daždi). Predstavil v nej vidiecky svet západoislandskej dedinky, ku ktorému sa vrátil aj v neskorších dielach. Jón Kalman Stefánsson na Islande prerazil románom Letné svetlo, a potom príde noc (2005), za ktorý mu bola udelená Islandská literárna cena. Nasledovala trilógia pozostávajúca z próz Himnaríki og helvíti (Nebo a peklo, 2007), s ktorou dosiahol medzinárodný úspech a získal zaň prestížnu Cenu P. O. Enquista, Harmur englanna (Smútok anjelov, 2009) a Hjarta mannsins (Srdce človeka, 2011). Jeho najnovšia kniha Eitthvað á stærð við alheiminn (Skoro tak veľký ako vesmír sám, 2015) dorozpráva rodinnú ságu, ktorá sa začala rozvíjať v románe Fiskarnir hafa enga fætur (Ryby nemajú nohy, 2013). Ten práve vychádza v slovenskom preklade. Jón Kalman Stefánsson v súčasnosti žije v obci Mosfellsbær pri Reykjavíku s manželkou a dvomi deťmi a od roku 2000 sa venuje výlučne písaniu. "Už som publikoval 11 románov, a v nich všetkých sa – okrem rozprávania príbehov – usilujem nájsť odpovede na základné otázky: Existuje Boh? Je nejaký život po smrti? Z čoho máme radosť? Čo je lepšie ako dobrá voňavá káva skoro ráno, keď sa nebo ešte len prebúdza? Alebo single malt whisky s dobrým priateľom. A kde je život, ak nie v bozku?" hovorí o svojich knihách Stefánsson.