...Cesta do seba s mušľou v znaku
Vo skvelom veku počítačov lietadiel rýchlejších ako zvuk sme sa ako nepotrebnej stariny zbavili mnohého. Napríklad také púte. Náboženstvo - ópium más. Preč s ním. Púte - nezmyslená činnosť nešťastníkov opojených náboženstvom. Preč s nimi. Netreba ani nejaký špeciálny zákaz. Náš dnešný svet sa utvára tak, že čím viac úžasných výdobytkov vedy a techniky nás obklopuje, tým menej máme času. A možno sme už dospeli tak ďaleko, že ak by sme aj odrazu z ničoho nič mali dosť voľného času, nevedeli by sme, čo s ním - a zavreli by sme sa rýchlo do posilňovne, solária, squashového kurtu či paint ballového ihriska. Kdeže už dnes púte. Putujú len blázni.
Púť. Nie ako jarmok. Nie ako vyliezť na kopec a pomodliť sa otčenáš. Púť ako za oných čias. Púť ako celé dlhé týždne na cestách. Čo všetky tie milióny, stovky miliónov pútnikov, ktorí po dve tisícročia vlastnými nohami merali cesty . Do Jeruzalema. Do Ríma. Do Compostely. Za prísnych a presných podmienok, ktoré znamenajú: vydať sa napospas svetu. Vydať sa napospas cudzím ľuďom. Vydať sa napospas samému sebe. Púť ako výzva. Púť ako hľadanie a nachádzanie Boha.
Potrebujeme púte. Dôkazom nad slnkom jasnejším je román - prvotina brazílskeho spisovateľa Paulo Coelha Pútnik z Compostely (Mágov denník) z roku 1987. Vlastne - dôkazom je nesmierny ohlas a popularita tohoto románu. Teraz ho v slovenskom preklade Miroslavy Petrovskej vydalo bratislavské vydavateľstvo SOFA. Coelho je tu taký, ako ho poznáme z jeho nasledujúcich, na Slovensku už vydaných diel: Alchymista, Piata hora, Na brehu Rio Piedra som si sadla a plakala. Pokorný pozorovateľ, trpezlivý pátrač po duchovných tajomstvách nášho sveta. Sú zjavné, a preto ich nevidíme. Treba sa inak pozerať. Tak, ako sa musel naučiť hrdina knižky - autor, ak chcel získať svoj magický meč, znamenie duchovného zasvätenia.
Pútnik z Compostely je zvláštny cestopis, opisujúci najmä to, ak sa rozprávač vplyvom cesty mení. Ako sa môže zmeniť každý z nás, stačí len chcieť.
Otázka, ktorú nám Coelho nástojčivo kladie, znie: Chceme?
Miloš Ščepka, PRÁCA, 18. 2. 2001