Na tento román som v kníhkupectve poškuľoval odvtedy, ako som si prečítal knihu Čítaj romány ako profesor, kde o románe T. C. Foster napísal okrem iného toto:

Kniha je žartovná a vážna, vtipná a smutná, satirická a originálna.
Je prvá tohto typu románu pretože je to prvý metafiktývny román z roku 1605.
Autor všetkým ukazuje čo všetko sa dá.
Paroduje všetky staršie formy naratívov tým, že jeho hlavná postava je čoraz zmätenejšia z toho, že svet rytierskych romancí sa tak veľmi líši od jeho nudného svetského života.
Autor používa postavu zaseknutú v minulosti, ktorá nikdy neexistovala, aby sa vyjadril k súčasnosti, ktorá sa práve deje.
Jeho hrdina je komický ale zároveň poľutovaniahodný.
Pozoruje ho ako sa postupne topí vo vlastnej fantázii a vôbec si to neuvedomuje.
Jeho gestá sú zároveň vznešené a poľutovaniahodné, povznášajúce a nezmyselné.
Hlavný hrdinovia tvoria archetypálny pár (Yogi a Bubu, Fred Flinstone a Barney, ...).
Je to výborný román s divnými postavami.
Hrdina možno blúzni, ale srdce má na správnom mieste.

...a presne taký román je.

Každý príbeh Don Quijote má skrytú pointu alebo odkazy.
Človek si uvedomí aké staré sú niektoré výroky ako napr. tieto:
,,boj s veternými mlynmi", ,,keď ťa bolí hlava obviaž si koleno" alebo že ,,nič netrvá večne a po búrke vyjde slnko".

Páčil sa mi štýl akým bola kniha napísaná. V preklade je použitý "dobový a divadelný" spôsob vyjadrovania, použité skvelé archaizmy, rytierske hlášky, zvyky, ... a práve tieto detaily vtiahnu človeka do deja, na opisované miesta a umožnia stotožniť sa s postavami.

Román je opisom toho ako je možné všetko obrátiť na fantastiku, a že všetko je možné si pred sebou samím obhájiť a presvedčiť o tom aj iných.
Okrem toho odzrkadľuje mentalitu ludí a autentickosť doby.
Tiež je to túžba starého človeka po niečom zmysluplnom a dobrodružnom.

nekupovat blbosť