V našej ponuke aj ako darčeková kolekcia
Štyria priatelia, ktorých život napĺňa neporušená príroda našej Zeme, sa vydávajú do amazonského pralesa na náročnú cestu s neistým koncom. Pádlujú po riekach vinúcich sa divokou neprebádanou krajinou, putujú horskou džungľou, aby sa stali súčasťou indiánskeho kmeňa. Od okolitého sveta sú odrezaní tajomným pohorím Sierra Maigualida, kadiaľ noha Európana ešte neprešla. Indiáni ich nakoniec príjmu medzi seba. Život s nimi ich učí úcte k prírodnému spoločenstvu a dôležitosti zachovania rovnováhy v prírode. Autentické zachytenie ešte nezdokumentovaného kmeňa Hodi je protipól našej západnej kultúry.
Je to jednoduchosť bytia versus naše nikdy nekončiace potreby niečo mať a získať.
Prečo sme sa rozhodli urobiť tento film?
"Z mnohých ciest do neprebádaného sveta, hoci boli ťažké, nevznikol žiadny dokument. Dôvody boli rôzne, ale väčšinou som mal pocit, že filmu bude chýbať to najdôležitejšie - silné posolstvo alebo jednoducho povedané zmysel. Ale pri tejto ceste sme sa dostali do zabudnutého, dávneho sveta, kde ľudia žili v kmeňových spoločenstvách bez potreby vlastniť akýkoľvek majetok. Veľa z tých čias ostalo v našom podvedomí. Pochopiť to, znamená porozumieť funkcii kmeňa i našim dávnym väzbám s prírodou. Práve indiáni kmeňa Hodi ju chápu ako neoddeliteľnú súčasť života. Nehľadajú rôzne pravdy. Nehľadajú šťastie. Proste sú. Tu a teraz. Naopak naša spoločnosť stráca úctu k zemi, vode, vzduchu i všetkému živému. Sme naprogramovaní všetko si kúpiť, všetko vlastniť. Prestali sme byť súčasťou Zeme, stali sme sa jej dobyvatelia. To sa bez klamania samých seba nedá, lebo pravda je nepríjmná.
Úcta k prírode je stavom našej mysle a ducha. Je zakódovaná hlboko v nás. Indián vie, že je jej súčasťou, súčasťou všetkého. Nielen na tejto planéte, ale i vo vesmíre. V jeho ponímaní tam patrí aj kameň. Aj ten je posvätný, lebo je živý – má svojho ducha. Indiáni vďaka svojej spiritualite si zachovávajú vnútorný pokoj a rovnováhu. Pokiaľ bude zdravý prales, budú zdraví aj oni. A ten pocit je pre nich potrebný k zážitku jednoduchého šťastia."
Pavol Barabáš 
