V tejto knihe hovoria Indiáni o podobe svojho života sami a vo svojom mene. Úryvky, ktoré tvoria túto knihu, sú prevzaté z ústnych, v prípade novších záznamov aj písomných výpovedí Indiánov žijúcich po celom severoamerickom kontinente v dobe od šestnásteho do dvadsiateho storočia. S úctou a pokorou hovoria o krajine, zvieratách a predmetoch, z ktorého pozostávalo územie, kde žili. Nevideli nijakú cnosť v tom, aby prostrediu vnucovali svoju vôľu: súkromné vlastníctvo, takmer bez výnimky, vnímali ako cestu k chudobe a nie k bohatstvu. Zmysel života sa u nich spájal s tým, aké majú vzájomné vzťahy a aký majú vzťah k svojej domovine – hĺbku a význam tohto poznania im zachovávala pamäť.
Mnohé z úryvkov v tejto knihe sú rady, ktoré sa Indiáni pokúšali belochom ponúknuť, buď ako dar, alebo s nádejou, že keď im belosi porozumejú, nechajú Indiánov na pokoji. Keď si Indiáni začali uvedomovať, o čo belochom ide, do ich hlasu sa vkradla tajomnosť, pribúdalo rozhorčenie, zúfalstvo a napokon strata akejkoľvek nádeje.
V súčasnosti všetci viac-menej súhlasíme s tým, že jediná prijateľná budúcnosť pre nás, čo žijeme v Amerike, vedie cez znovuobjavenie krajiny. Potrebujeme rozvinúť správny vzťah so zemou a jej zdrojmi, inak po zničení Indiánov príde zničenie prírody a po zničení prírody bude nasledovať naša vlastná skaza.
T. C. McLuhanová, z úvodu ku knihe Dotknúť sa zeme
Muž, ktorý sedel na zemi vo svojom típí a meditoval nad životom a jeho zmyslom, si uvedomoval spriaznenosť všetkých stvorení a uznával jednotu s vesmírom vecí, vnášal do svojho bytia pravú podstatu civilizácie. A keď domorodý muž tento spôsob svojho rozvoja zanechal, postup jeho poľudšťovania sa spomalil.
Náčelník Luther Stojací medveď
