Traja pátrači 98 - Záhada krištáľovej lebky

Aj keď chápem, že všetci fanúšikovia Pátračov akosi vždy budú porovnávať všetky príbehy k prvým knihám od Arthura, ale fakt neviem či je to reálne úplne nutné. Každý autor, ktorý pokračoval s príbehmi pátračov do toho dal niečo svoje.

K záhade krištáľovej som pristupoval absolútne rezervovane. Mal som najmä pocit, že tu bude niečo podobné ako sme mali s Indianom Jonesom, kde už raz krištáľová lebka bola. Toto je ale niečo trochu iné. Z Andrého Marxa som mal vždy pocit, že Pátračov pozná a vie in dať toho správneho ducha. Tu to možno nie je úplne najlepšie čo priniesol ale v zásade mi to ani nepríde nejako hrozné.

Jediné čo je trochu iritujúce je fakt, že príbehy, ktoré začali v 60-tych rokoch sú už v modernom svete ale postavy nestarnú. Záhada je v princípe celkom fajn a som rád, že nakoniec do toho všetkého vstúpila aj nejaká hádanka pre Jupitera.

Dal som to na jeden večer a celkom ma to aj bavilo. Ale nemám chuť to porovnávať so starými klasikami. Má to vôbec nejaký zmysel? Už od Záhady dopingového bežca vieme ako to s Pátračmi u nás bolo a kedy tá kniha vyšla? V roku 1997? To sme si ani po skoro tridsiatich rokoch nezvykli?

Keď ste vyrastali na Zajakavom papagájovi,Miznúcom poklade, alebo Šepkajúcej múmie, tak táto kniha pre vás bude odvar. Z môjho hľadiska veľmi zlé