Predkladaná monografia na báze teoretických východisk primárne opisuje fonetické, morfologické, lexikálno-sémantické, etymologické a štylistické osobitosti medzijazykových homoným, ktoré fungujú v súčasných slovanských jazykoch. Problematika medzijazykovej homonymie, ako jedna z najkomplexejších úloh jazykového výskumu, vzniká v úzkom spojení s globalizáciou komunikácie. Aktivizácia takýchto interferenčných lexikálnych a sémantických prevzatí je jesným príkladom vplyvu procesu, ktorý ovplyvňuje všetky sféry života, vrátane jazyka.