Vladykova pomsta
- Vydavateľstvo
- Hydra, 2023
- 240 strán
- 3-4 hodiny čítania
Fantasy o pomste, ktorá zaslepuje. Ale aj o láske, ktorá by možno dokázala liečiť... Čítať viac
- Pevná väzba
- Slovenčina
23,00 €
Posielame ihneď
Fantasy o pomste, ktorá zaslepuje. Ale aj o láske, ktorá by možno dokázala liečiť... Čítať viac
Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Katarína Soyka, pôvodom Žilinčanka, neustále čerpá inšpiráciu v hornatom považskom regióne. Zamarovského tvorba ju ovplyvnila natoľko, že sa dala na štúdium klasickej filológie – latinského jazyka a histórie na Univerzite Komenského v Bratislave. Niekoľko semestrov venovala starovekému gréckemu jazyku, ale nakoniec ju namiesto jazykov mŕtvych zaujal jazyk najpočetnejšieho národa na svete, a to jazyk čínsky, ktorý ovláda slovom aj písmom. Pracovala na Veľvyslanectve Čínskej ľudovej republiky v Slovenskej republike a vďaka znalosti čínštiny si splnila sen o cestovaní. Študovala v Pekingu, navštívila Vietnam, Dubaj a niekoľko mesiacov pôsobila dokonca v juhoamerickom Chile. Fantastike sa venuje od roku 2011, kedy bol publikovaný jej prvý fantasy román Sklený vrch – o putovaní troch čarodejníc. O rok neskôr sa stala jednou z kľúčových hláv Vydavateľstva Hydra. Vydala urban fantasy pre dospelých Lokaj, fantasy o meňavcoch Vlčí brat a neskôr space operu Posledná Pozemšťanka, ktorá bola preložená aj do českého jazyka. Z prostredia elfov a kentaurov pochádza novela Cval kentaura. Hrdinovia jej príbehov nebývajú dokonalí, skôr naopak, často trpia intoleranciou a inými neduhmi, dostávajú priestor na postupný prerod a ich osudom dominuje láska. Soyka sa podieľala na niekoľkých medzinárodných projektoch, ktorých výsledkom sú zbierky mikropoviedok scifi, fantasy a hororu Fantastiká 55, hororová zbierka temných príbehov Na hroby a zábavné poviedky v zbierke Rozmarná fantastika. Ľudia obyčajne čítajú z dvoch dôvodov, aby sa niečo naučili alebo, aby si oddýchli. Soykina tvorba patrí do druhej kategórie.
„Bola to tá tajomná vzrušujúca časť dňa, keď slnko zapadá a svetlo mení farbu z červenej na vyblednutú krvavú, neprestajne sa mení a temnie, akoby deň ešte žil, ale už umieral.“