Slepec cez palubu

Svieža a originálna obraznosť, zrnká múdrosti a moderný výraz v básnickej zbierke. Autor v nej nepotrebuje objavovať nové témy, motívy, jemu ide o účelnú kontinuitu zdanlivo romantickej minulosti a jej sporadických odkazov s dneškom plným pochybností, kde je všetko proti niečomu. Toto prelínanie sa tradicionalizmu a modernizmu v tematickej rovine, toto uvedomenie si koreňov a istôt je pre neho dôležité pred každým novým krokom. Autorove texty sú svojskými sondami do bežnej (aj rodinnej) každodennosti, ale aj do hriechov súčasnosti. Básne sa rodia z bolestivého dotyku vízie reality s vidinou a zažívanou realitou. Nezostáva na úrovni lyrickej opisnosti, ale smeruje do hĺbok, autor sa "tlačí do slov", prínosné je to, že svojou poéziou prináša riešenia.