Dům radovánek (Díl II.)

sa narodila v New Yorku do prominentnej a finančne zaistenej rodiny. Jej meno pred vydajom bolo Edith Newbold Jonesová. S písaním začala už ako dieťa, avšak na konci puberty s písaním prestala. V roku 1885 sa vydala o 12 rokov staršieho Edwarda Whartona, ktorý pochádzal z dobre postavenej bostonskej rodiny a mal pochopenie k jej láske k cestovaniu. Intelektuálne však toho nemali veľa spoločného. Po vydaji začala opätovne s písaním básní a poviedok. Aférky jej manžela a jeho rozhadzovanie peňazí však narušilo jej psychické zdravie a musela s písaním dočasne prestať a oddychovať. Keď sa jej zdravotný stav zlepšil, začala znovu písať a tentokrát písala i romány. Edith sa stala jednou z najlepšie predávaných autoriek románov svojej doby a preto si mohla dovoliť živiť seba i manžela. V roku 1913 sa však spolu rozviedli a Edith sa presťahovala do Francúzska. Počas svojho života spoznala veľa spisovateľom, medzi inými Henryho Jamesa, ktorý ovplyvňoval jej tvorbu a tiež Sinclairom Lewisom. Plynule ovládala francúzštinu a tiež ďalšie jazyky, vďaka čomu boli jej knihy niekoľkokrát publikované ako v angličtine, tak aj vo francúzštine. V roku 1920 získala za svoj román Vek nevinnosti Pulitzerovu cenu. Bola prvou ženou, ktorá túto cenu získala. S písaním Edith pokračovala až do svojej smrti a to doslovne, Písala i na smrteľnej posteli, kde nechávala už napísané stránky spadnúť na zem. Po jej smrti boli zoradené a Marion Mainwaring tak nedokončený román The Buccaneers dopísala na základe jej poznámok.