Je tma. Hmýri sa v posteli. Nervozita. Má studené ruky, z ktorých si snaží zotrieť pot a trochu ich zahriať. Sú ľadové, nie však preto, že prestala kúriť, ale preto, že má strach. Vedome sa púšťať do tak prapodivnej veci. Ostatným by sa to zdalo pochabé. Nie a nie zaspať. Hlava plná myšlienok. Čaká, čo sa bude diať. Rozhoduje sa. Má strach, prirodzene. Nechoď do lesa, keď sa tmy bojíš! Zakričí na ňu príslovie. Na druhej strane je zvedavá, či to zvládne. Dokáže prekročiť vlastné hranice a dostať sa ďalej?