Kde je vôľa, tam je cesta - Môj maratón

Čítaná

Autor v úvode ku knihe o svojom zámere píše:
„Pokúsil som sa vysvetliť niektoré kroky vlády v súčasnom volebnom období, aj pozadie rozhodovania – mňa ako premiéra, aj našej vlády. (...) V knihe nájdete viacero príhod, ktoré som považoval za charakteristické pre vývoj udalostí, pre priblíženie mojich postojov a spôsobu rozhodovania. Pokúsil som sa sprístupniť svoj pohľad na hodnoty, v ktoré verím, o ktoré sa opieram a ktoré presadzujem nielen v politike, ale aj v živote.“


Kniha má 13 kapitol, spomínanie sa začína v období, kedy sa stal Mikuláš Dzurinda lídrom SDK. Spomína na okolnosti zostavovania vlády, najdôležitejšie konflikty po roku 1998, ale napríklad aj svoje vzťahy s prezidentom Schusterom. Zvláštna kapitola 11. september spomína na cestu Mikuláša Dzurindu do New Yorku na jeseň 2001 po teroristických útokoch v USA.
Kniha má 16-stranovú obrazovú prílohu.


Na prebale knihy o nej hovoria jej „krstní rodičia“ Július Satinský a Peter Šťastný.
   
"Vzácne úprimné spomienky premiéra na prvé štyri roky svojej vlády na Slovensku. Národ by mal byť vdačný tomuto „malému bicyklistovi“ zo Spiša, že zviditeľnil Slovákov v prijímacich salónoch veľkých národov, že sa k nemu hlásia mnohí predstavitelia svetovej politiky ako ku svojmu priateľovi. Táto útla kniha je dôležitá aj pre mladých čitateľov. Po prečítaní im odľahne. Na prelome tisícročí má Slovenská republika premiéra, ktorý sa doma pokúsil zostaviť vládu zo širokej koalície. Podarilo sa mu to – aj keď majú Slováci tú istú vlastnosť ako Arabi a Rómovia – nevedia sa zjednotiť na ceste svojej republiky k prosperite. Každý by si najradšej založil svoju stranu a tak to aj potom dopadá... Prosperita nie a nie vypuknúť! Mikuláš Dzurinda má nervy zo železa. Svet ho uznáva a doma? Tu ešte stále platí „doma nikto nie je prorokom“. O „malom cyklistovi zo Spiša“ budeme ešte v politike počuť. Je to slušný a vzdelaný politik. Má na to, aby slovenské škriepky utíšil a ukázal rodákom, kde je sever..."



Július Satinský



"Je skvelé, že moje obľúbené porekadlo „kde je vôľa, tam je cesta“ má takého propagátora. Slovensko bude úspešnou a šťastnou krajinou, ak sa ním budú riadiť všetci občania. V roku 1998 našli Slováci vôľu a vykročili správnou cestou a ja držím Slovensku palce, aby po tejto ceste kráčalo ďalej."



Peter Šťastný


Niekoľko fotografií z autogramiády knihy 24. 6. 2002 v našom kníhkupectve