Enja Rúčková žije na Liptove. Zbožňuje hory, pizzu, staré kultové filmy, knihy a dobrú hudbu. Enja (Eňa) je prezývka, ktorou ju doteraz volá jej najbližšia rodina.

Martinské vydavateľstvo HladoHlas sa radí k nezávislým knižným vydavateľstvám, ktoré nevydávajú ročne veľa titulov, ale o to viac sa tešia z každej knihy, ktorú ponúknu svetu. Preto je žánrový rozsah veľmi široký, od básni cez cestopisy, až po slovenské romány. Nie je žiadnym tajomstvom, keď prezradíme, že vydavateľstvo stojí hlavne na tituloch majiteľa, Pavla Hiraxa Baričáka, ktorý pod logom HladoHlas už od roku 2007 zastrešuje všetky svoje romány, cestopisy, fotografie, básne ale i motivačnú literatúru. Podporuje však aj iných slovenských autorov ako napríklad Jána Martona, Lenku Gahérovú, Ľubomíru Romanovú, Enju Rúčkovú, Evu Bielu Brndiarovú, Oliviu Olivieri či Miroslava Kapustu.

Podľa čoho si vyberáte tituly, ktoré vydáte?
Jednoznačne mi to musí byť blízke, páčiť sa mi to. Toto platí hlavne na tituly, ktoré nezarobia. Sem jednoznačne patrí poézia od Janka Martona či Lju Mesarošovej. Knihy, ktoré majú zarobiť na tento nevšedný koníček, musia byť zasa napísané originálne a dobre, teda ako román Očistný debakel od Enjy Rúčkovej či Nehanebné hry od Evky Bielej Brndiarovej. Vydal som napríklad knihu Živá reklama od Jozefa Kaščáka. Napriek tomu, že to nebola predajná bomba, je to veľmi kvalitná kniha plná citlivých ľudských postrehov. Veľmi veselo napísané Cicuškine zápisky zasa mnohých pobavili, ale aj dali vydavateľstvu zarobiť. Každý titul je jednoducho iný a každý ma svoje pozadie, prečo sa mal narodiť s logom HladoHlas.

Ako vzniklo vaše vydavateľstvo?
Napísal som román Raz aj v pekle vyjde slnko a sám som si ju aj vydal. Tak vzniklo knižné vydavateľstvo HladoHlas. Neskôr som začal vydávať aj iných autorov. Ale stále sa snažím byť nezávislým vydavateľstvom, nechcem sa rozširovať do väčším rozmerov. Väčšina prác sa deje na základe externých objednávok pre grafikov, redaktorov a korektorov, takže takto mi to vyhovuje. Môžem si vydávať, čo je môjmu srdcu blízke, teda od poézie cez cestopisy až po ženské romány. Možno sa zasa stiahnem do úzadia a chvíľu budem vydávať iba moje tituly, lebo situácia na knižnom trhu je neistá. Uvidíme, čo bude. Tak-či-tak, písanie je na prvom mieste, až potom nastupuje biznis.

Na ktorú knihu ste najviac hrdí?
Veľmi si cením titul Vlasy dupkom od Ľubky Romanovej. Jedná sa o knihu poviedok z nemocničného prostredia, ktoré sa skutočne stali. Vnímavý človek si po prečítaní uvedomí koľko veľa má len tým, že je zdravý. No a samozrejme nesmiem zabudnúť na prvotinu Raz aj v pekle vyjde slnko. Nebyť mega úspechu tejto knihy, ktorá sa stala kultom a neustále sa predáva, by nebolo ani samotného HladoHlasu. Asi sa hodí príhoda z hudobného vydavateľstva, ktoré vydávalo Jetro Tull. Táto anglická art rocková skupina bola na začiatku svojej kariéry veľmi populárna a dobre predávaná. Samozrejme, po rokoch sadol na ňu prach. Na jednej porade, kde sa určovalo, s ktorými kapelami sa už nepodpíšu nové zmluvy, jeden neznalý zamestnanec navrhol, že Jetro Tull by mohol ísť z kola von. Na tento návrh si slovo zobral vedúci predstavenstva a odvetil mladíkovi, že všetko, čo okolo seba vidí, dokonca aj stolička, na ktorej sedí, je kúpená za predaj albumov Jetro Tull.