Rakúsov súbor štúdií je príspevkom k otázkam povahy umeleckého textu a možnostiam jeho literárnovedného uchopenia. Autor si všíma živé fungovanie komunikačnej triády, predovšetkým priestor medzi autorom a výsledkom. V tomto zmysle sa jeho práca... Čítať viac
Zadajte e-mail a budeme vás informovať, keď bude kniha dostupná.
Literatúra je kombinácia vypovedaného a nevypovedaného, viditeľného a neviditeľného; podobne ako mlčiaca tvár zasiahnutého človeka, no na svoj spôsob, cez médium slov smeruje k skrytým a nevyjadriteľným vnútorným priestorom, ktoré, akokoľvek odhaľované, nebudú nikdy zbavené tajomstva. Literatúra vytvára, ako sme to sledovali na materiáli epickej prózy, intenzívne zóny ticha, inokedy zas – tak to býva v lyrike – siaha energiou nezrozumiteľného jazyka tam, kde nemá logická konštrukcia prístup. A ako je to v dráme? Aj v nej, výrazne to badať v aristotelovsky katarznom zameraní tragického žánru, smerujú slová k mlčaniu.
Tajomstvo ako trvalý znak umenia zasahuje aj autora a čitateľa literárneho diela, ktoré – svojím vznikom a odlišnosťou príbuzné tajomnému zrodu a odlišnosti ľudských tvárí – prechádza z času do času, z priestoru do priestoru ako svedectvo o originalite človeka.
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Stanislav Rakús vydal prozaické knihy Žobráci (1976), Pieseň o studničnej vode (1979), Temporálne poznámky (1993), Nenapísaný román (2004), Excentrická univerzita (2008), Telegram (2009) a knihu humorne ladených rozprávok Mačacia krajina (1986). Jeho ôsma prozaická kniha sa volá Fáza uvoľnenia (2013). Za prozaickú tvorbu získal viacero ocenení (Cena Dominika Tatarku, Cena Anasoft litera, Cena Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, Cena Jána Johanidesa ai.). Jeho knihy boli preložené do viacerých jazykov a niektoré autorove prózy poslúžili ako predloha na filmové spracovanie. Z oblasti literárnej vedy vydal knihy Próza a skutočnosť (1982), Epické postoje (1988), Medzi mnohoznačnosťou a presnosťou (1993), Poetika prozaického textu (1995) a Medzi látkou a témou (2011). V roku 2003 mu vyšla publikácia Z rozprávaní, úvah a rozhovorov a v roku 2010 Hovoriť niečím iným. Stanislav Rakús sa narodil 20. 1. 1940 v Šúrovciach. Od dvoch rokov žil v Trnave. Po maturite roku 1957 študoval slovenčinu a ruštinu na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Prešove. Učil na strednej škole a v dvoch sezónach účinkoval ako externý dramaturg činohry Štátneho divadla v Košiciach. V roku 1969 prešiel na Filozofickú fakultu Univerzity P. J. Šafárika a po jej rozčlenení na Prešovskú univerzitu, kde v súčasnosti pôsobí ako emeritný profesor na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy. V roku 1996 získal vedeckú hodnosť doktora vied o umení. Býva v Košiciach.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Aktivovať čitateľský profil„Namaľoval si nejakého hrozne čierneho čerta na stenu a uteká pred ním. No dobre. Ľudia sa všelijako bláznia. Či ja nevyvádzam sprostosti? Ono maľovaný čert sa trochu ošúcha, a vtedy hneď sa uvidí, že nie je ozajstný.“
