Aj tretí zväzok výberu z pozostalosti Š. Murína dokumentuje široký diapazón ľudských, vedeckých i publicistických záujmov autora, ktorý jednoznačne prevyšuje rozhľadenosť priemerného inteligenta. Jeho myslenie sa bez problémov pohybuje vo vyšších sférach. Táto tretia kniha z pozostalosti by sa dala nazvať aj Denník mysliaceho človeka. Autor sa snažil o dodržanie zásady: Každý originálny písomný prejav musí mať svoju plastiku slova, a myšlienky. Pri hľadaní pravdy Š. Murín dospieval k istým záverom, ktoré akoby vo svojej životnej filozofii povýšil na axiómy. V priebehu času spresňoval ich formuláciu a keď sa zdalo, že dospel k maximu, ustálené spojenia opakoval v rôznych súvislostiach, akoby chcel naruby obrátiť heslo, že často opakovaná pravda môže byť lžou. Pre neho je naopak – utvrdením sa v pravde. V Murínovom štýle sú zreteľné tendencie k metaforickému, literárnemu jazyku, a to aj pri témach výsostne odborných. Napríklad: K poznaniu stupňa nebezpečenstva sa ľudské vedomie zatiaľ iba brodí v hustých mrakoch, nevedomosti. (Černobyľ) Podstatu životnej filozofie i zmysel svojej ľudskej existencie sformuloval aj vo svojom texte Na prelome rokov: Obyvateľom Slovenska želám šťastie staré ako svet, aby v našej spoločnosti bolo viac miesta a porozumenia pre solidaritu, aby sa náš život oslobodil od bezcharakternosti, podvodov a klamstva, aby sme nikdy nezabúdali myslieť na budúcnosť, na tých, čo prídu po nás.