Príbeh charizmatického filozofa a učiteľa Pierra Abélarda (1079 – 1142) a jeho nadanej žiačky Heloisy, ktorý sa odohral vo Francúsku v prvej polovici 12.storočia, je dávno známy ako príbeh lásky, utrpenia a zrady. Zachoval sa nám prostredníctvom piatich listov. Dnes sa považujú za fiktívne a ilustrujú nielen ich vzájomnú lásku, ale aj život a myslenie stredovekých intelektuálov.

Prvý list Abélarda anonymnému priateľovi sa príhodne nazýva Dejiny utrpenia (Historia calamitatum, 1132), naň nadväzuje Heloisin prvý list plný vášne a žiadostivosti po vzdialenom a stratenom milencovi. Abélardova láska sa po kastrácii, ktorú mu zapríčinil Heloisin strýko, však pretavila hlavne do veľkej úcty voči svojej priateľke a túžby po náboženskom a duchovnom splynutí. Samozrejme, Heloisu tento prístup nenaplnil radosťou a napísala Abélardovi nový list... Z ďalšej Abélardovej odpovede však vyplýva, že láska máva naozaj mnoho podôb a nie vždy sa tí, čo sa ľúbia, aj skutočne chápu. Možno práve preto patrí ich spoločné písomné dielo dodnes k pokladom európskeho literárneho či kultúrneho dedičstva. V slovenčine vychádza vďaka prekladu Kataríny Karabovej po prvý raz.