Intelektuálne silný, dynamický, živý a komplexný pohľad na prácu umelca, zraniteľného vo svojej racionalite a racionálneho v podmienkach času, ktorý žil, čitateľa osloví zrelosťou autorkinho uvažovania, ale aj silou jej vzťahu ku kráse, ktorú pre ňu predstavuje dielo Rudolfa Uhra.
Rudolf Uher (1913 – 1987), významný slovenský sochár, prešiel vo svojom živote i tvorbe zložitými obdobiami sympatie i nepochopenia, nadšenia i sklamaní. Popredná historička umenia Zuzana Bartošová vo svojej monografii spracúva osudy diela tohto výnimočného umelca, jeho recepcie, vnímania a hodnotenia. Bartošová je pripravená naozaj dôkladne; popri dôkladnej teoretickej báze a nespornej erudícii zohráva úlohu aj fakt, že sochára a jeho rodinu poznala osobne a pri častých návštevách v umelcovom ateliéri nahliadla aj za oponu jeho nepokojnej hľadačskej duše. Ako konštatuje Dr. Karol Kahoun, CSc., "Bartošovej reflexie vychádzajú z premysleného a uváženého členenia polôh, v ktorých sa pohyboval Uhrov život i vývinová krivka tvorby".
