Úvahy o slovenskej histórii
E-kniha

a nielen o nej

Podnetom a inšpiráciou zároveň pre napísanie tejto knihy boli názory početných účastníkov diskusných fór na internetových stránkach venovaných histórii Slovákov. Mnohé názory... Čítať viac

Vydavateľstvo
Dušan Badura
504 strán
7 hodín čítania

Podnetom a inšpiráciou zároveň pre napísanie tejto knihy boli názory početných účastníkov diskusných fór na internetových stránkach venovaných histórii Slovákov. Mnohé názory vyjadrovali nespokojnosť s prácami slovenských... Čítať viac

  • EPUB MOBI
  • Slovenčina

17,00 €

Ihneď na stiahnutie
Ako čítať e-knihy?

Naši škriatkovia odporúčajú

Úvahy o slovenskej histórii - Dušan Badura, Dušan Badura
E-kniha
17,00 €

Viac o e-knihe

Podnetom a inšpiráciou zároveň pre napísanie tejto knihy boli názory početných účastníkov diskusných fór na internetových stránkach venovaných histórii Slovákov. Mnohé názory vyjadrovali nespokojnosť s prácami slovenských profesionálnych historikov. V hojnej miere však boli vyslovené aj, podľa môjho názoru, podnetné konkrétne interpretácie udalostí, ktoré ponúkli nový, v porovnaní s tým, čo v súčasnosti ponúka oficiálna slovenská historiografia, záujem budiaci pohľad na niektoré udalosti zo slovenskej histórie. Bolo cítiť, že amatérski nadšenci histórie Slovákov venovali veľa voľného času na pátranie v dostupných historiografických dokumentoch a dielach, aby sa vlastným pričinením dostali k takému stupňu poznania, aby ho dokázali svojským spôsobom vysvetliť a ponúknuť vo verejnej diskusii ako vlastný názor.
Aj ja som mal pokušenie zapojiť sa do diskusií, ktoré sa mi javili svojím obsahom seriózne. Zistil som však, že to, čo by som chcel ponúknuť ja, má oveľa širší a hlbší rozsah. Preto som sa rozhodol pre knižné spracovanie.
Očakávam, že amatérskych nadšencov slovenskej histórie by kniha mohla osloviť a ponúknuť im impulz k ešte usilovnejšiemu štúdiu dostupných historiografických dokumentov a diel a že niektorí z nich sa vypracujú na oficiálne historiografické autority, ktoré udajú nový smer v skúmaní a interpretácii histórie Slovákov. Tak, aby nasledujúce generácie Slovákov mali záujem učiť sa o histórii vlastného národa.
Čítať viac

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

Ako sa páčila e-kniha vám?

Recenzie čitateľov

Martin Švec
Neoverený nákup
6.7.2018
Dušan BADURA: Úvahy o slovenskej histórií (a nielen o nej). Bratislava, 2016
Vážení čitatelia, dovoľte mi vyjadriť pár myšlienok a postrehov ku predkladanej e-knihe od Dušana Baduru, ktorá má názov Úvahy o slovenskej histórií (a nielen o nej).Tento titul knihu presne vystihuje, autor sa s nami delí o svoje postrehy, myšlienky a úvahy, ktoré sa u pozorného a kritického záujemcu o dejiny Slovenska po hlbšom ponorení sa do tematiky skôr alebo neskôr určite objavia. Hneď na úvod chcem zdôrazniť, že autor nie je profesionálny a študovaný historik a jeho dielo nepatrí do kategórie odbornej literatúry, čo aj on sám v úvode deklaruje. Tento fakt možno odradí niektorých čitateľov, pre ktorých názor „laika“ často nie je povšimnutiahodný. Ja osobne tiež nie som študovaný historik. Myslím si však, že úroveň národného povedomia v rozhodujúcej miere závisí práve od národnej uvedomelosti ľudí, ktorí históriu neštudovali. Výklad našich dejín by mal byť adresovaný predovšetkým ľuďom mimo akademickej obce, pretože ak sa raz chceme stať uvedomelým a sebavedomým národom (ktorým bohužiaľ stále nie sme), musíme začať práve pri „plebse“. A preto je veľmi pozoruhodné a dobré, ak sa slovenské dejiny a ich výklad (predpokladám, že o pojem slovenské dejiny už nemusíme viesť žiadne filozofické spory) stávajú stredobodom záujmu Slovákov, ktorí históriu neštudovali, len ich jednoducho baví a chcú o svojich predkoch vedieť viac, čo ústi až do ich publikačnej činnosti na danú tému. Presne takúto genézu má aj kniha Dušana Baduru – aspoň tak som to pochopil z jej úvodu – autor po dlhoročnom štúdiu literatúry o slovenských dejinách narazil na mnohé zásadné nejasnosti v interpretácií rôznych fenoménov a rozhodol sa, že sa ich pokúsi vysvetliť na základe svojich poznatkov. Spiritus movens celej knihy je autorova nespokojnosť s postojom, aký voči našim vlastným dejinám často zaujímame my sami a nádej že možno práve dielo historika – amatéra by nám mohlo podať taký výklad našich dejín, ktorý by nás pre ne dokázal nadchnúť a primäť nás k ich hlbšiemu poznaniu, čo by v konečnom dôsledku viedlo k zvýšeniu úrovne nášho národného povedomia. Pokúsim sa teraz zhrnúť jednoducho a bez okolkov to, čo autor vysvetľuje v úvode knihy. Stále sme sa nevymanili z područia falošných teórií o tom, že nie sme historickým národom a zatiaľ čo sa všetky národy naokolo nás už dávno hrdo prihlásili k svojim počiatkom, my stále váhame, plávame v akomsi anonymnom všeslovanskom vzduchoprázdne a nie a nie z neho vyloviť to naše slovenské. Nedokážeme sami seba pomenovať a celkom ľahostajne sa vzdávame toho, čo je úplne objektívne naše. Až smiešne potom vyznieva fakt, že aj to, čo nám pripisujú zahraniční historici ako konkrétne slovenské, my sami stále pokladáme len za všeobecne slovanské, ak vôbec slovanské. Neodpustím si jeden príklad za všetky: Pribina bol slovanské knieža. Toto si prečítame v takmer každej knihe, ktorá má vzdelávať ľud. Ja sa prikláňam k názoru autora, že Pribina bol slovenské knieža. Veď o akého iného Slovana by sa v geografickom priestore Nitry mohlo jednať? O Čecha? Rusa? Alebo snáď o Lužického Srba? Samozrejme by sme mohli začať diskutovať a niektorí účastníci kolokvia by mohli prívrženca takéhoto názoru zaplaviť protiargumentmi, ktoré majú na ruke možno práve preto, pretože sú ovplyvnení spomenutými falošnými výkladmi, ktoré boli dlhé roky dookola opakované. Práve v tomto vlasteneckom zápale, ktorý je skutočne úprimný a nie je agresívny, mi je kniha Dušana Baduru veľmi blízka.

Autor podkladá svoje hypotézy o najstarších dejinách nášho národa predovšetkým prostredníctvom etymologických úvah, aj napriek tomu že nie je jazykovedcom. Vyberá si konkrétne slová a prostredníctvom rozboru ich jazykového pôvodu odkrýva širšie dejinné súvislosti. Pracuje s veľmi širokou pramennou základňou, odkiaľ si vyberá vhodné príklady a porovnania, ktorými svoje argumenty potvrdzuje a protiargumenty vyvracia. Autorov rozhľad a znalosť prameňov tak západnej (latinskej) ako aj východnej (rusko-gréckej) proveniencie sú naozaj úctyhodné, o to viac, že sa nejedná o profesionála. Vysvetľuje možný pôvod slov kniha v súvislosti s pojmami uzol a viazať, ďalej sa zmeriava na pojmy Had – Smok – Drak, Rus, kňaz – knieža, bosorka, oblok, tur, obšírne sa venuje problematike kmeňového pomenovania Ungri – Ugri – Uhri a pátra po pôvode Maďarov, študuje ich stotožňovanie s Turkami, ktoré sa objavuje v listinnom materiáli raného stredoveku. Odvoláva sa pri tom na množstvo prameňov a ich úryvky uvádza v pôvodnom znení. Taktiež zoširoka autor rozoberá aj problematiku etnonyma Moravanov a Slovenov, z rôznych pohľadov sa venuje osobám vládcov Pribinu, Mojmíra, Rastislava a Svätopluka, predovšetkým pri Svätoplukovi sa dostáva do popredia etymologický výklad jeho mena. Skúma historikom známy pojem slougenzin marcham a ponúka jeho vysvetlenie. Okrem úvah o pôvode slov sa autor zaoberá aj rozborom historiografických diel, tak starších ako aj novších, v ktorých hľadá odpovede na otázky o pôvode Slovanov a teda aj Slovákov.

Preštudovanie tejto knihy Vám, milí čitatelia, určite rozšíri obzory a prinúti Vás kriticky rozmýšľať. Vôbec nevadí, že autor nie je študovaným historikom, ak sa s ním v niektorých prípadoch nezhodnete, môžete si citované pramene dohľadať a urobiť si na ich interpretáciu vlastný názor. Kniha je skutočne plná podnetov, na stovkách strán kypí výrokmi, ktoré sa môžu zdať odvážne, kontroverzné alebo priam senzačné a niektoré až na hranici udržateľnosti alebo aj za ňou. Na druhej strane sa Vám môžu zdať nanajvýš reálne a až hrozivo pravdivé, ba dokonca banálne a jednoznačné, že je potom až nepochopiteľné, prečo sa to takto neučí v škole. Nech sa páči, začítajte sa, vrelo odporúčam.
Čítať viac

„Pobozkáme sa, dotkneme. Nechceme nič viac. Čo potrebujeme, je na dosah. Všetko ostatné je nepodstatné. Také jednoduché. Nenaplnení sú iba tí, čo nevedia, čo chcú.“

Cez noc - Stig Sæterbakken, 2014
Cez noc
Stig Sæterbakken