V čom spočíva nazameniteľnosť osobnosti Milky Zimkovej ako herečky? Duchovný svet a zovňajšok tejto neobyčajne sympatickej dámy, dynamické a procesné schopnosti jej intelektu tvoria ideálnu jednotu umelkyne, v ktorej akoby sa stretávali a navonok výrazné sa identifikovali všetky dialektické protirečenia moderného, s najnovšími civilizačnými výdobytkami sa vyrovnávajúceho, ale tradíciami duchovne i mentálne pozitívne ovplyvneného človeka, indivídua s rozvinutým intelektom, ale nevzdávajúceho sa svojich sladko-bôľnych, zraňujúcich pút tradícií, občana žijúceho v meste, ale narodeného i odchovaného vidiekom, slovenskou dedinou, ktorá nepretvára v herečke ako bukolická rozpomienka a ani ako idyla, ale v celej svojej šírke, so všetkými svojimi prednosťami i nedostatkami, v celej svojej rozpornosti, dialektickosti a teda aj neuzavretej a neuzatvoriteľnej celistvosti. Zdravý životný optimizmus umelkyne vyrastá nie z uspokojovania sa a ani nie z pohodlníckeho prehliadania rozporov. Je to optimizmus silného jedinca a tento optimizmus vyrastá z viery vo svoje sily, z presvedčenia, že smutné a tragické, čo je jedným z pólov života, možno prekonať prácou, vôľou, vytrvalosťou, poznaním života, neprižmurovaním očí nad mocou zla.
Milka Zimková zvláda tajomstvo tragikomického v literatúre a kalokagatie v morálke. Jej postrehy sú neobyčajne bystré a vyznania vrúcne. Preto je jej umenie vlastné také optimistické, kým zasa jeho vnútorná sila vyviera z talentu. A ten je neodškriepiteľný.