Hranice sú všade. Či už vnímame svet tam vonku alebo svoj vnútorný svet, vidíme určité oblasti, témy alebo entity a vidíme aj hranice medzi nimi. Oblasti, témy a entity sa detailne skúmajú, no hranice ignorujeme. Čo sa dá na nich skúmať?

Hranice chápeme iba ako akési pomyselné čiary. Ernest Hartmannn chce ukázať, že hranice sa dajú skúmať. So svojimi spolupracovníkmi ich už nejaký čas detailne skúma a začal s hranicami v našej mysli. Hranice v našej mysli môžu byť relatívne pevné alebo relatívne tenké. „Pevné hranice“ znamenajú izoláciu, uchovávanie vecí v osobitných priehradkách, jednoznačné rozlišovanie: čierna verzus biela, dobro verzus zlo, my verzus oni. „Tenké hranice“ znamenajú pravý opak: hranice, ktoré sa dajú ľahko prekročiť, splývanie alebo miešanie, odtiene šedej namiesto čiernej a bielej. Tieto hranice majú taktiež biologický základ v mozgu.