Pracovné jednotky v kontexte druhej svetovej vojny predstavujú doposiaľ málo prebádanú, ale o to zaujímavejšiu zložku slovenskej armády. Pod pojmom pracovné jednotky a pracovná služba v armáde si väčšina ľudí predstaví neslávne známe pomocné technické prápory z 50. rokov 20. storočia. Málokto však vie, že pracovná služba v armádnom prostredí existovala už v období Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945 a zastrešoval ju Pracovný zbor národnej obrany. Pracovný zbor predstavoval nástroj, ktorým vtedajšie velenie slovenskej armády vyriešilo otázku prezenčnej služby Židov a Rómov, ako aj „árijcov“ nespĺňajúcich zo zdravotných alebo disciplinárnych dôvodov podmienky na vykonávanie riadnej vojenskej služby. Zároveň sa vytvorením tejto zložky armády reflektovalo na požiadavku slovenskej vlády aplikovať z civilného prostredia do prostredia slovenskej armády diskriminačnú legislatívu voči Rómom a Židom. Aj z tohto dôvodu patrí obdobie Slovenskej republiky z rokov 1939 – 1945 aj v súčasnosti k najcitlivejšej a najrozpornejšej epoche našich národných dejín.

Cieľom tejto publikácie je objasniť príčiny a podmienky vzniku pracovných jednotiek a pracovného zboru a zároveň poukázať na spôsob ich existencie počas celej doby ich trvania. Nemenej dôležité je priblížiť aj špecifické aspekty existencie pracovného zboru a to riešenie židovskej a rómskej otázky v prostredí slovenskej armády. Ambíciou tejto práce je objasniť problematiku pracovných jednotiek v čo možno najväčšej šírke, t. j. priblížiť ťažiskové problémy celkového vývoja pracovných jednotiek a pracovného zboru s maximálnym prihliadnutím na ich základné determinanty, sprievodné javy a súvislosti a to na základe doterajších výsledkov vojenskej historiografie a predovšetkým podrobného archívneho výskumu. Z hľadiska dosiahnutých výsledkov v slovenskej historiografii možno podotknúť, že sa problematike pracovných jednotiek a pracovnej služby v prostredí slovenskej armády v rokoch 1939 – 1945 nevenovala náležitá pozornosť. Práve naopak, problematika pracovných jednotiek a pracovného zboru bola až do súčasnosti na okraji záujmu vojenských historikov