Slovenské ľudové piesne III. / Slowakische Volkslieder III.

Medzi vyjdením II. a III. zväzku zbierky Slovenské ľudové piesne Bélu Bartóka je 37-ročný časový predel. Nesúvisí len s edičnou náročnosťou, ale aj s kultúrno-politickou situáciou, ktorá nastala od 70. rokov 20. storočia. Bartók pôvodne uzavrel svoju zbierku v roku 1922 a odovzdal ju na publikovanie Matici slovenskej, hoci na nej robil doplnky a korekcie do 30. rokov. Preniesol ich do dodatkov a dotkol sa ich v korešpondenčnom styku, a napokon v polovici 30. rokov sám prebral redakciu nad editáciou svojej zbierky. Prvých 30 piesní doviedol do procesu korektúr na výtlačkoch, ktoré mu posielali z pražskej Průmyslové tiskárně, kde sa pripravovala tlač zbierky. Na týchto prvých výtlačkoch sa formovala, po dlhých diskusiách, tlačená podoba zbierky, a to ako po obsahovej tak formálnej, tlačiarensko-technickej stránke. O jej vyjasnenie sa pokúšal po celé ďalšie obdobie, až pokým v roku 1940 neopustil Európu. Aj keď Bartók zobral redakčnú prácu do vlastných rúk, editorsko-kritické a technické práce pokračovali len veľmi pomaly.

Korektúry a vyjasňovanie jej tlačenej podoby a výmena malých častí cestou pošty, komplikovali a predlžovali pracovný proces. Bartókom skoncipovaná a schválená tlačiarensko-technická verzia sa stala základom autentickej tlačovej podoby aj neskôr, keď sa v 50. rokoch začali práce na vydaní zbierky už po jeho smrti. Bartók sa o zbierku sústavne zaujímal a ležalo mu na srdci, aby jeho práca na vydaní slovenskej zbierke, ktorá trvala už viac ako dve desaťročia, v 20. a 30. rokoch, bola úspešne zavŕšená vydaním. Pri tak komplikovaných zbierkach, aké pripravil Bartók, sa neskoršie častejšie rozhodoval pre faksimilované vydanie. Text slovenskej zbierky nebol však koncipovaný a spôsobilý pre také vydanie, vzhľadom na mnohé doplnky a vsuvky, ktoré Bartók časom v nej uskutočňoval.