Eutanázia sa s narastajúcou naliehavosťou ukazuje ako výzva pre dnešný svet a v „optike viery“ aj pre Cirkev, aby mohla, osvietená silou evanjelia, ísť v ústrety potrebam nevyliečiteľne chorých, obklopiť ich holistickou pozornosťou, poskytnúť správne pastoračné vychodiska a sprevádzať ich v poslednej etape pozemského života.

Kniha ponúka reflexiu nad fenoménom eutanázie v dejinách, legislatíve a súčasnej spoločnosti. Ukazuje etické hodnotenie eutanázie s osobitným dôrazom na náuku Magistéria Katolíckej cirkvi a predostiera novú perspektívu, schopnú oponovať dôvodom, ktoré predkladajú zástancovia eutanázie a ponúknuť jej praktické alternatívy, ktoré budú reálne uskutočniteľné a ľudskejšie ako „únik z utrpenia smrťou“: ide o prax paliatívnej starostlivosti a inštitúciu hospicu. Tieto spôsoby pomoci praktizujú celostný prístup k terminálne chorým, pretože uspokojujú nielen tie z ich potrieb, ktoré súvisia s lekárskou starostlivosťou (tíšenie bolesti), ale aj psychologické, sociálne a duchovné potreby.

Je potrebné pochopiť, že požiadavky na eutanáziu nemusia byť nevyhnutne chápané ako vyjadrenie skutočného priania smrti; vskutku sú takmer vždy úzkostnými volaniami o blízkosť, pomoc a súcit. Uvedomelá a kompetentná prítomnosť pri trpiacich môže byť v každej životnej situácii darom predstavujúcim veľké svedectvo, no celkom osobitným spôsobom to platí o obzvlášť ťažkej fáze života, ktorou je utrpenie spojené s blízkosťou smrti. Nesmieme zabudnúť, že najlepším liekom ktorý je vždy účinný a permanentne dostupný, je vnímavá prítomnosť a ľudské teplo, ktoré dokáže poskytnúť len iný človek.