Rohy
1 / 7
Natiahol na seba tmavozelené krátke nohavice – ešte vždy mal oblečené veci zo včerajška – a naklonil sa nad umývadlo, aby sa lepšie na seba pozrel. Nešlo vlastne o rohy v pravom zmysle slova, neboli dlhšie ako jeho prstenník, pri hlave hrubšie, ale postupne, ako sa dvíhali, prechádzali do hrotu. Rohy pokrývala až po samotné špice jeho vlastná, priveľmi bledá pokožka. Svietili odporným ohnivo červeným odtieňom, akoby sa hroty na ich koncoch chystali zapichnúť do mäsa. Priložil ruku k jednému a zistil, že je na dotyk citlivý a trochu ho bolí. Prstami prebehol po bokoch rohov a pod pevne napnutou hladkou pokožkou nahmatal tuhú kosť. Ako prvé mu zišlo na um, že si túto nepríjemnú telesnú anomáliu nejako privodil sám, lebo včera neskoro v noci zašiel do lesa za starú zlievareň, kde zavraždili Merrin Williamsovú. Ľudia pri čiernej vysýchajúcej čerešni pamätným spôsobom označili miesto tragédie. Kôra na strome sa odlupovala a odhaľovala nahé drevené telo. Merrin našli presne v rovnakom stave. Šaty sa z nej odlupovali a odhaľovali nahé ženské telo. Na konároch s citom rozmiestnili jej fotografie, postavili vázu s bahniatkami, rozložili kondolenčné karty, ktoré už poznačilo a poskrúcalo počasie. Ktosi – zrejme Merrinina matka – priniesol aj ozdobný kríž so žltými nylónovými ružami a plastovou Pannou Máriou.