Počuj, tebe preskočilo?!
1 / 2
Biely utorok
"Aký je dnes deň?" opýtala sa Lissi svojej nevlastnej sestry Tinky a zívala pritom ako hroch. Tinka jej ani nemusela odpovedať. Jej oblečenie hovorilo za všetko. Od perličiek na gumičke, ktorou si stiahla svetlé hodvábne vlasy do chvosta, až po špičky tenisiek bola celá v bielom. Mala na sebe biele tričko a na ňom biely svetrík na zips, biele džínsy a biele ponožky. Odnedávna vlastnila Tinka dokonca aj hodinky, na ktorých si mohla každý deň vymeniť remienok. "Áno, jasné, dnes je utorok," povedala Lissi a znelo to trochu porazenecky. "Utorok, biely deň!" vydýchla Tinka a rozhodila rukami ako herečka na javisku. "Utorok, deň, keď moja sestra šalie," hundrala si Lissi polohlasne. Hovorila ticho, aby ju Tinka nepočula, no aj tak sa jej uľavilo. Zo skrine pri hojdacej sieti, kde spala, vyhrabala niekoľko kúskov oblečenia a naschvál si vybrala samé výrazné farby. Chcela dať svetu jasne najavo, že s hmlovou bytosťou, na ktorú sa Tinka utorok čo utorok už pekných pár týždňov premieňa, nemá vôbec nič spoločné. "Pohni si!" súrila ju Tinka. "Dnes mi nesmie ujsť autobus. Inak budem mať nohavice zase postriekané od blata." Lissi zúfalo zagúľala očami a prosebne natiahla ruky k nebu, akoby odtiaľ mohla zletieť Tinke do hlavy výdatná porcia rozumu. Tinka predstierala, že si nič nevšimla, schmatla snehobielu igelitku, v ktorej mala veci do školy, a zamierila na prízemie, kde bola kuchyňa. Boris Schnabel-Meierbeer mal v to ráno obzvlášť dobrú náladu. Roztopašne bubnoval lyžičkou do pohárov a šálok a spieval si spolu s rádiom. "Dobré ráno, snehová vločka," pozdravil Tinku, keď vošla do kuchyne. "Ahoj, Macko," odvetila Tinka. Boris bol otcom Lissi a iba po svadbe s Tinkinou mamou sa stal aj otcom Tinky. Oslovenie "ocko" však Tinke ešte veľmi z úst nešlo. "Boris" sa jej vôbec nepozdávalo, pretože to znelo hrozne uhundrane, a tak si teda vybrala Macka. Boris Schnabel-Meierbeer totiž zo všetkého najviac pripomínal dobráckeho a roztomilého medveďa. ...