Drevený život, kamenný chlieb
1 / 8
Každý jeden kúsok tohto dreveno-kamenného sveta musela stovky ráz pohladiť ľudská ruka, kým sa stal hudobným nástrojom v orchestri preťažkého života. A teplo ľudských rúk z nich sála dodnes. Každý, kto chce, ho cíti, a preto stojí za to znovu objaviť tento svet a zvečniť ho pre ďalšie generácie. Preto pozývame všetkých, tých, čo už zabudli, ako vonia jedľová živica, aj tých, čo sa to nemali kde naučiť; tých, čo zabudli, ako škrípe medzi zubami múka pomletá s drobným kamením z nového žarnova, aj tých, ktorým nechutia už ani luxusné rožky. A pozývame aj tých, čo nezabudli, lebo ich ruky ešte špejú od sekery, bruchački, ferfugu, hrablí. Pozývame ich do dnes už miznúceho sveta starých čias, keď pučki najviac chutili z misky z lipového dreva. Lebo toto je naša prapodstata, odtiaľto sme vyšli. Tak poďte všetci a zoznámte sa – toto je drevený svet, v ktorom sa človek sýtil kamenným chlebom.