Temný úsvit
1 / 2
Pobrala sa preč. Nekráčalo sa jej dobre, s opuchnutou nohou sa krívajúc predierala lesom. Už po niekoľkých minútach bola donútená zastať a oddychovať. Oprela sa o skrútený kmeň pod hrubými konármi a lapala dych. Zrazu prudko, reflexívne otočila hlavu, lebo mala pocit, že tu nie je sama. Akoby po lese chodil ešte ktosi. No videla len stromy a v diaľke tmavý skalný útes. Krívajúc, ale tak rýchlo, ako len vládala, sa pohla ďalej. Ani netušila, kde hľadať cestičku, z tej zišla a stratila ju, keď vyliezla hore. Teraz sa zrejme nachádzala kdesi nad ňou. Viedol ju len inštinkt. Vedela však, že táto oblasť je popretkávaná chodníčkami, takže skôr či neskôr na nejaký musí natrafiť. Trvalo takmer dvadsať minút, kým konečne vyšla z obkľúčenia stromov a ocitla sa na cestičke. Vyšliapaná zem jej uľahčila chôdzu, dokonca ešte trochu pridala do kroku. Pohľad upierala pred seba. Najprv videla len konáre, čo sa hojdali vo vetre, ale zrazu zazrela bicykel. Stál pri hrubej borovici, presne tam, kde ho nechala. Dokrivkala k nemu a vytlačila ho na cestičku. Už naň takmer nasadla, keď si všimla na zemi kus papiera. Zohla sa poň. Bol to útržok mapy. Vopchala si ho do vrecka bundy, nasadla na bicykel a bez obzretia sa pohla. Až keď sa blížila k Mölle, uvedomila si, že jej zelená čelenka zmizla.