Snáď by sme mali najprv dohodnúť podmienky obchodu,“ pripomenul nedočkavý Vlaslav. Knieža ale pokrútil hlavou. „Nenecháme predsa hosťa hladného a smädného,“ namietol rázne. „Pred dobrým obchodom sa treba posilniť!“ Skôr ako ktokoľvek z nich stihol odpovedať, z vedľajšej miestnosti sa ozval nástojčivý detský plač. „Musím ísť nakŕmiť syna. Pošlem Milicu, aby vás obslúžila,“ povedala Verana Veličovi. Ten prikývol, sprevádzajúc ženu láskyplným pohľadom. Len čo zmizla za závesom, koža sa opäť odhrnula a dnu vošla mladučká, sotva šestnásťročná dievčina. Samo si ju premeral s neskrývaným obdivom. Ich pohľady sa nečakane stretli a on pocítil doteraz nepoznané rozpaky. Dievčina sa na neho krátko, nesmelo usmiala, hneď nato pristúpila ku kniežaťu, ktorý ju jemne chytil za ruku a pozrel na hosťa. „Toto je Milica, moja sestra.