Vytreštené oči vládcu Vlkov boli načisto nepríčetné. Mladík si všimol v jeho vlasoch šedivé pramene, ktoré tam pri ich poslednom stretnutí určite neboli. „Otec?“ vysúkal zo seba znovu. „Čo sa stalo? Čo ti tí psi urobili?“ Zdalo sa, že v Tesákových očiach sa predsa len zablysol zvyšok zdravého rozumu. „Oni... kričali...“ zachripel. „Kričali? Kto?“ „Všetci... strašne kričali... Keď ich vláčili k jame... a podrezávali im hrdlá... Ženám, deťom... príšerne kričali... volali o pomoc... volali mňa!“ Krivonohý pochopil, že knieža hovorí o ostatných obyvateľoch hradiska. Áno, všimol si, že hradisko je zlovestne tiché a dokorán otvorenú bránu nikto nestráži. To znamenalo, že odtiaľ nemá kto ujsť.