Najdlhšia cesta
1 / 2
V tú noc, keď Sophia zaspala, Luke sa vykradol na verandu a s pôžitkom si vychutnával pretrvávajúce teplo uplynulého dňa. Nad hlavou mal polovicu mesiaca, nebo bolo posiate hviezdami. Fúkal mierny vietor, ktorý privieval cvrlikanie svrčkov z pastvín. Zadíval sa do tmy siahajúcej až vysoko k nebesiam. Myslel na mamu a na ranč. Stále mal problém celkom chápať cestu, po ktorej sa zrazu uberá jeho život, a nedokázal si to dať do súladu s tým, ako žil predtým. Všetko bolo zrazu iné a Luke rozmýšľal, či sa zmení aj on. Pristihol sa, že v poslednom čase často myslieva na Iru, na muža, ktorý mu celkom zmenil život, hoci ho v skutočnosti vôbec nepoznal. Pre Iru znamenala Ruth všetko na svete a v tej tichej tme si Luke predstavil Sophiu, ako spí v jeho posteli a zlatisté vlasy má rozprestreté na vankúši. Sophia je to pravé bohatstvo, ktoré tento rok našiel. Preňho znamená viac ako všetky obrazy sveta. Luke sa usmial a zašepkal do tmy: „Chápem, Ira.“ A keď mu vysoko nad hlavou preletela padajúca hviezda, mal zvláštny pocit, že Ira ho nielen počul, ale že sa naňho aj chápavo usmial.