„Dnes som videla mladú nevestu pani M.,“ hovorila som a oni napäto počúvali. „Tá chuderka za mnou prišla s bolesťami a opuchom. Myslela si, že to má z ustríc. O deťoch vedela len to, že ich nosí bocian. Do svadobnej noci nevedela nič viac. Predstavte si jej zdesenie, keď jej manžel ukázal pravdu. A tak som jej vysvetlila, že čaká dieťa, aj to, ako príde na svet. Tá žena o tom v živote nepočula.“ „Taká nevedomosť!“ smiali sa muži a hundrali si popod nos. Charlie v kúte čosi šepkal otravnej Millicent, ktorá prišla s Arguimbeauom, ale poletovala okolo všetkých mužov ako ovad, ktorého by som najradšej prizabila. „Ha-ha,“ smiali sa muži, „ustrice a bociany.“ „To vôbec nie je zábavné,“ podotkla som. „Ide o to, že pani M. žila v nevedomosti. Bolo mojou úlohou vysvetliť jej, že to nemá z ustríc. Onedlho privedie na svet dieťa a ona o tom nemala ani potuchy. Dokonca som videla aj fajnové mladomanželky z Piatej avenue, ktoré boli rovnako nevedomé a vyplakávali mi v ordinácii o šokujúcich udalostiach, ktoré sa diali v ich budoároch, a pritom viete, o čom hovorili. Matky ich vôbec na nič nepripravili?“