Dvojčatá
1 / 2
Prešla som okolo Issy a Johna. V popraskanej dlážke sa neotvorila diera, aby som do nej spadla. Michael rozpačito zvolal: „Našiel som ťa, Viola!“ Dusila som sa, v ústach som cítila prach, škrípal mi medzi zubami ako piesok. Na líci som stále cítila dotyk peria, ako sa mi telo vtáka obtrelo o tvár. Michaela som si nevšímala. Potrebovala som vzduch. Potrebovala som dýchať. „Kam ideš?“ volala za mnou Issy. Stála som vo vchode, pozerala na obrovskú nebeskú klenbu, na vtáky krúžiace nad našimi hlavami a na útržky letiacich oblakov. Hore bol otvorený, voľný priestor plný svetla. Mala som pocit, že nič nevážim, že nemám kosti, akoby mi časť tela odpadla. V tej chvíli som vedela, že dokážem lietať. „Pozerajte sa,“ zašepkala som a roztiahla ruky. A skočila som.