Jar nakoniec príde vždy, príde prvý víkend, presne ten, keď ešte nie je príliš teplo, ale slnko už svieti. Ľudia sa vynárajú ako jašterice a vyhrievajú sa. Rodičia idú na vychádzky s deťmi a vracajú sa so zápalmi pľúc, to z toho tepla. Kto môže, nahrnie sa do tých hôr a keď už tam je, ako na povel sa začne nadchýnať. Já to tady znám, já tu chodím už dvacet let, povie tatíček s pivným pupkom a jágrovským účesom hneď po tom, ako vyjde z potravín, kde kupoval viete čo. Tohleto je ten Lomničiak. Ukáže na Gerlach. Tak to chodí. Všechno to tu bezpochyby zná, to práve vďaka nemu o dve hodiny uvidíte vrtuľník, ako si poňho alebo jeho rodinu ide do tej doliny, ktorú tak strašne zná. Nič proti nemu. Nikdy. Vitajte. Dano sedí na terase, pije pivo a aj on to všetko dôverne zná. Okolo neho pred chvíľou prešla skupina nemeckých turistov – všetci o paličke, ako keby ich jedna dôchodcovská mater mala, a zírajú na tie hory a zírajú a zírajú a hovoria es ist alles so schön und so gut. Dano nezírá, preňho to už dosť dlho nie je ani schön a ani gut, je to skôr langweilig. Nechápte ho zle: je rád, že je práve tu, lenže keď na tie hory, ako on, zíráte celý život, jed-ného dňa sa vám na ne už proste zírať nechce. Stenly sa lenivo pomotáva okolo pripravený odhovoriť každého, kto by od neho niečo chcel. Zaškrípu brzdy a pri krajnici zastaví auto. Vyskočí z neho Ferdo, v behu si oblieka bundu Horskej služby, prebehne okolo Dana a Stenlyho, kývne im, ale nezastaví. O minútu počuť húkačku, najprv neurčito, potom sa červený jeep vynorí a turisti za ním otáčajú hlavy. Odskakujú z prechodu, do pokojného jarného tempa prináša náhly pocit niečoho nepríjemne naliehavého. Česká rodinka, ktorá Ferda v jeho behu sprevádzala pohľadom a totálne ho podporovala, sa teraz s otázkou obracia na Dana so Stenlym. Ta, povie jeden ľahostajne a druhý si to aspoň pomyslí. Ta. Obaja pokrčia ramenami a pokračujú v tom, čo robili doteraz. Dano napríklad pije pivo a darí sa mu to tak priemerne. Záchranky sú istým spôsobom presne rovnaké ako tie hory. Je to niečo, čo sa v normálnom svete bežne nevyskytuje, ale tu je to pričastý zjav a tak, keď sa už opakuje príliš dlho, celkom prirodzene prestane byť zaujímavý. Keď na všetky strany trúbi jeep, ani keď letí vrtuľník, nikto okrem českých turistov sa nečuduje. Venuje tri sekundy tomu, aby zistil, do ktorej doliny si to ten vrtuľník nasmeruje a potom pokračuje v tom, čo robil doteraz. O niečo neskôr ten vrtuľník aj tak bude letieť naspäť. Ak pokračuje dole do City, je koho zachraňovať, ak sa už niet kam ponáhľať, zo-sadne na futbalovom ihrisku a do čiernej kroniky pribudne ďalšia čiarka. Miestny dvojtýždenník má na tieto príležitosti špeciálnu rubriku a špeciálneho autora na voľnej nohe. Ten má špeciálne frázy uložené v špeciálnej kartotéke, ktorá pre nikoho zo zúčastnených žiadnym spôsobom špeciálna nie je. Česká rodinka si s veľkou pravdepodobnosťou môže povzdychnúť nad smutným osudom ďalšieho svojho krajana. Chcem len povedať, že taký je život a to, čo sa deje ďalej, má svoje pevne stanovené poradie. K ihrisku vyrazí záchranka, ale ide pomaly, ak by to bol film, hovorilo by sa, že osudovo. Cintorín je hneď vedľa trénerskej lavičky na tom ihrisku, ale je to len náhoda. Žiadnu z obetí tam aj tak nepochovajú. Občas lopta dopadne na niektorý z hrobov a zničí kyticu. Ide, ale sirény má vypnuté, niet sa už kam predbiehať. Ide takmer potichu, akoby sa chcela nebadane prešmyknúť. Nie neskôr ako o pätnásť minút je už na ceste späť a zase to robí pomaly, úplne pomaly. Turisti netušia, málokedy si dokážu tieto zdanlivo nesúvisiace udalosti správne pospájať, a to je azda aj dobre. Na druhý deň vyjdú noviny a v nich údaje o tom, ako presne to toho človeka zabilo, ak ste, pravda, ešte predtým nestretli niekoho, kto vám to pred novinami porozprával. Napríklad Ferda. Ten potom večer v krčme sedí pri bare, krúti hlavou a sám seba sa pýta, aký to má všetko zmysel. Turisti ho obdivne potľapkávajú po ramene, uisťujú ho, že to zmysel má a kupujú mu drinky. Ferdo nepije veľa, len chcem opäť povedať, že taký je život. We all gotta do, what we gotta do. Všeobecne vzaté je to pre Dana dlhý a nudný deň a jedna záchranka to nevytrhne.