,,Keďže toto je tvoja rozlúčka so slobodou, dovoľ, aby sme ti slávnostne odovzdali náš spoločný darček.“ Tina mi podala veľkú škatuľu a s úsmevom dodala: ,,Svadobný dar už bude decentnejší.“ Rýchlo som si rozbalila darček a vyplnilo sa moje zlé tušenie. Bola tam súprava erotických pomôcok rôzneho druhu. Niektoré z nich som v živote nevidela. Neveriacky som na ne zízala. ,,Vy nie ste normálne, načo mi to bude?“ ,,Nehovor hop, kým ti nepreskočí,“ prerušila ma Tina. ,,Veď my s Petrom to vôbec nepotrebujeme!“ ,,Zatiaľ, zlatko, lebo ešte nie ste manželia,“ pridala sa Lenka. Premerala som si ju prižmúrenými očami. ,,Chceš povedať, že aj ty to máš doma?“ Lenka sa šibalsky usmiala. ,,Pravdaže. Prvých päť rokov mi Miloš nosil zo služobných ciest šperky. A potom začal nosiť tieto hračky. Poviem ti, toto používam častejšie ako tie šperky.“ Zahanbená a šokovaná som držala tú škatuľu v rukách. Tina sa začala smiať. ,,Chceš povedať, že si ešte nikdy nemala takú hračku?“ ,,Nikdy!“ ,,Tak je najvyšší čas sa s tým zoznámiť. Napríklad toto,“ ťukla prstom do umelého penisu, ktorý mi veľkosťou pripomínal vázu v mojej obývačke, ,,je pán Katanga a toto...“ ,,Dosť!“ Zavrela som škatuľu, celá červená v tvári. Ospravedlňujúco som sa usmiala. ,,Ďakujem za vysvetlenie, dievčatá, ale radšej si prečítam návod.“ Obe sa rozrehotali, držiac sa za svoje brušká. Slzy im tiekli po lícach a ja som si pripadala ako chudera. Prvá sa upokojila Tina. ,,Zlato, na to nepotrebuješ návod, ale fantáziu.“ ,,No ja to nemôžem priniesť domov. Čo ak to náhodou nájde Saška?“ ,,No a čo, tak si sem-tam niečo požičia,“ a zase ten ich nenormálny smiech. ,,Už aby ste porodili! Vidím, že vám hormóny začínajú zatemňovať mozog. Nemáte tehotenské depresie?“ Snažila som sa zmeniť tému a našťastie sa obe so záujmom chytili. Cestou domov som uvažovala, čo spravím s predsvadobným darčekom. Vyhodiť to nemôžem. Skôr či neskôr sa budú Petra vypytovať a on nebude vedieť, o čom je reč. Strčila som si zabalenú škatuľu pod pazuchu a so želaním, aby Saška ešte nebola doma, som vkročila do bytu. ,,To si ty, láska?“ ozval sa Peter z obývačky. ,,Áno, ja.“ ,,Skončili ste nejako skoro. Si sama?“ ,,Nie. Je tu so mnou aj pán Katanga,“ naštvane som si zamrmlala popod nos a nenápadne som sa chcela presunúť do spálne. Ale neskoro! ,,Čo to tam máš?“ ,,Darček od dievčat.“ ,,Podľa tvojho šokovaného výrazu usudzujem, že ide o riadne prasačinky.“ Vyvalila som naňho oči. ,,Odkiaľ to vieš?“ Frajersky sa usmial. ,,Poznám ťa a dovolím si povedať, že poznám aj tie dve. Od nich sa kuchynského robota nedočkáš. Tak ukáž.“ Nedočkavo mi schmatol škatuľu z ruky a po otvorení nadšene zapískal. ,,Koľko dní ešte môžeš čerpať dovolenku? Toto vyzerá na dlhší žúr.“ Nechápavo som naňho hľadela. Celý čas som si myslela, aké sú tie dve sprosté a nakoniec som tu za sprostú ja! ,,Tebe to neprekáža?“ neveriacky som zazerala do škatule. ,,A tebe áno?“ ,,Keď ja ani neviem, ako sa to používa.“ ,,Nevadí, láska. Ty ma naučíš narábať s tlakovým hrncom a ja ťa naučím narábať s týmto.“ ,,Platí. No sľúb mi, že začneme tým hrncom.“ Možno nakoniec budem Lenke aj Tine naozaj vďačná.