Putovanie večnou nocou
1 / 7
Sledoval jeho pohľad až k Arii. Medveď ju rýchlymi krátkymi pohybmi tetoval. Bola celá spotená, vlasy sa jej lepili na telo. Pozrela sa naňho. Ich pohľady sa stretli... Niečo nebolo v poriadku. V zlomku sekundy bol pri nej. Medveď ho zazrel a bleskovo stiahol ihlu. Po ramene jej tiekol potôčik krvi. Bolo jej viac, ako malo. Oveľa viac. Časť značky už bola hotová; krivky tetovania jasnočujov siahali do polovice bicepsu. Koža okolo nich sčervenela a napuchla. „Čo to je?“ spýtal sa bojovne. „Má hrubú kožu,“ bránil sa Medveď. „Robím to tak, ako viem.“ Aria bola bledá ako duch a sotva sa držala vzpriamene. „Zvládnem to,“ vyhlásila chabo, no Sokyho pohľadu sa vyhla. Radšej hľadela do ohňa. Oči mu zablúdili k malej medenej miske na atrament a v tej chvíli zavoňal čosi čudné. Zdvihol si ju k nosu a zavetril. Okrem atramentu bolo cítiť aj náznak plesnivej, myšacej vône. Bolehlav. Niekoľko sekúnd si to jeho hlava odmietala dať dokopy. Potom mu to došlo. Jed! Ten atrament bol otrávený.