V sieti
1 / 2
UKÁŽKA Z KNIHY: Deti a cenzúra
Otázka prístupu detí k obsahu je však už závažnejšia. Je nepochybné, že psychika dieťaťa sa v útlom veku formuje a naozaj neadekvátny obsah by dieťaťu mohol ublížiť. Čo je však naozaj neadekvátny obsah? Snažíme sa pred deťmi zakryť ich vlastnú sexualitu, niečo, čo musia v sebe objaviť? Sexualita na náš číha úplne všade. Prejdite popri novinovom stánku a pozrite sa na prvú stránku časopisu Esquire, na billboarde vás stroho oblečená nádherná slečna láka do novootvorenej predajne nábytku, v televíznej reklame sa chlapík premenil na mydlo len preto, aby sa ním umyla známa modelka. Naša spoločnosť je plná sexuality, snažíme sa ju pred deťmi zakryť, ale to by sme museli najprv zmeniť seba.
Preto by sa rodičia mali naozaj rozhodnúť, či svojim deťom chcú niečo blokovať alebo nie. Mali by sa s deťmi o tom dohodnúť. Ak sa rozhodnú, že budú obsah blokovať, treba dieťaťu vysvetliť, čo a prečo sa blokuje. Ak sa rodičia rozhodnú neblokovať žiadne stránky, treba to tiež využiť a vysvetliť dieťaťu, že je tu reálna hrozba a vybudovať vzťah založený na dôvere. Veď tak by to predsa malo byť. Pár ďalších rád zo serveru slashdot.org: Pre rodičov: Dajte rodinný počítač do obývačky. Pripravte sa na strašidelné otázky o veciach, ktoré videli na sieti – a uistite sa, že deti vedia, že sa môžu pýtať na čokoľvek, čo uvidia. Pripravte sa na prípad, že zistíte, že sa budú pozerať na niečo, na čo by sa nemali. To neznamená, že sa to vždy stane, ale ak sa to stane, okamžitá reakcia nemusí byť tá správna. Porozmýšľajte dopredu, ako sa zachováte. Okrem tej otravnej otázky: „Ako bolo dnes v škole?“ sa skúste spýtať: „Čo si dnes našiel na Internete?“ Ak používate špeciálny softvér alebo nejakú techniku na to, aby ste videli, kam sa deti pozerajú, keď sú on-line, povedzte im to. Ak nezisťujete, kde boli, povedzte im, že im veríte. Toto je podobný krok ako keď dieťaťu prvýkrát dovolíte jazdiť na bicykli ďalej od domu alebo prespať u kamaráta. Je na vás, aby ste zvážili, kedy sú deti na to pripravené.
Pre deti (poučte ich o tomto): Keď sa s niekým rozprávate on-line, neviete, kto je to. Dokonca aj keď sa s ním rozprávate už dlhú dobu (napr. rok), stále to neviete! Pravidlo: Nikdy nenapíšte nikam vaše priezvisko alebo meno mesta. (Krstné meno a štát sú v poriadku.) Alebo si vymyslite falošné meno, ktoré bude vašou skrytou identitou. Ak sa chcete stretnúť s priateľmi, s ktorými ste sa zoznámili cez Internet, je to možné, ale rodičia budú nablízku. Ak deti sľúbia, že sa na to opýtajú, rodičia sľúbia, že to povolia. A ja na záver dodám jedno dôležité bezpečnostné pravidlo, ktoré platí pre každého a týka sa spomínanej pornografie: Nikdy nedajte pornografickému serveru číslo karty alebo adresu domov. Ak musíte dať e-mailovú adresu, vytvorte si ju na nejakom free-mail konte. Aj keď pornoserver sľubuje, že nebude účtovať žiadne poplatky, číslo kreditnej karty sa uloží na serveri. Takéto servery bývajú často terčom hackerských útokov. Ak toto pravidlo nedodržíte, nečudujte sa, že si niekto z úplne inej krajiny bude na vašu kartu kupovať CD-čka alebo dokonca ešte aj drahšie veci. Reklamácia v banke je možná, ale trvá pomerne dlhú dobu (reklamačné podmienky na transakcie sú v podmienkach užívania embossovanej karty).