Deti Márie Terézie
1 / 2
Jozefovi ležalo na srdci blaho štátu oveľa väčšmi ako ženy a láska. V úplne mladom veku napísal po francúzsky utópiu vládnutia, ktorú nazval Reveries, teda Snenie. Pre Máriu Teréziu to bola silná káva, lebo zo spisu sa dozvedela, že jej syn sníva o vytvorení „vojenského sociálneho štátu“ a o znižovaní dlhov. „Mocní musia dostávať nižšie príjmy a dvor aj správa sa musia drasticky zjednodušiť, aby sa uvoľnili prostriedky na rozkvet hospodárstva a vojska, ktoré by vzbudzovalo v nepriateľoch strach.“13 Po poslednej pompéznej barokovej ceremónii v apríli 1764 Mária Terézia zabudla na buričské myšlienky svojho syna. Jozefa vo frankfurtskom dóme za prítomnosti cisárskeho otca korunovali na rímsko-nemeckého kráľa. On túto ceremóniu vnímal ako čosi prežité a bola preňho utrpením. Neskôr sa matke priznal, že len s námahou stál vzpriamene, aby sa mu nepodlomili kolená.