Inheritance
1 / 7
Ten zvuk bol prenikavý, piskľavý a škrípavý, ako keď kov zatne do kameňa. Eragonovi sa z neho rozdrkotali zuby. Rukami si zakryl uši a so spýtavým výrazom na tvári hľadal zdroj toho zvuku. Zafira pohodila hlavou; Eragon aj cez silný hluk počul, ako skučí od bolesti. Dvakrát preletel očami nádvorie, kým si všimol nepatrný obláčik prachu kúdoliaci sa pri stene hradnej veže. Vychádzal z praskliny širokej približne jednu stopu, čo sa objavila pod černastým, sčasti rozbitým oknom, kde Blödhgarm zabil kúzelníka. Hoci škripot silnel, Eragon sňal ruku z ucha a ukázal na prasklinu. „Pozri!“ zakričal na Aryu, ktorá chápavo prikývla. Znovu si pritlačil ruku na ucho. Zrazu zvuk z ničoho nič stíchol. Eragon chvíľu čakal, potom pomaly spustil ruky. Tentoraz zatúžil nemať taký citlivý sluch. Vtom sa prasklina ešte viac roztvorila – rozšírila sa až na niekoľko stôp – a rýchlo postupovala dole po stene veže. Trhlina zasiahla kamenný svorník nad dverami veže ako blesk, otriasla ním a zem pri vchode zasypala spŕškou menších kameňov. Hrad zaškrípal a predná stena hradnej veže sa začala nakláňať od rozbitého okna smerom k zlomenému svorníku. „Utekajte!“ zakričal Eragon na Vardenov, hoci muži sa už medzitým rozpŕchli na obe strany nádvoria a zúfalo sa snažili dostať spod dosahu vratkej veže. Eragon vykročil dopredu a v tlačenici bojovníkov celý napätý hľadal Rorana. Nakoniec ho zbadal – zostal uväznený medzi skupinou mužov pri dverách. Eragon na nich volal, ale v tom zmätku jeho slová nebolo počuť. Potom sa stena znova pohla. Zosunula sa o niekoľko ďalších palcov a ešte viac sa naklonila. Rorana zasypali kamene, stratil rovnováhu a potkol sa dozadu pod previs dverí. Keď sa trocha spamätal, jeho oči sa stretli s Eragonovými. Eragon v jeho pohľade zbadal záblesk strachu a bezmocnosti, ktorý rýchle vystriedala odovzdanosť. Akoby Roran vedel, že nech pobeží akokoľvek rýchlo, nedostane sa do bezpečia včas. Roranovi sa na tvári zjavil krivý úsmev. A stena sa zrútila.