Knihy
E-knihy

Bojová pieseň tigrej matky

Premedia, 2013
Na sklade
Vydavateľstvo
Premedia, 2013

Mal to byť príbeh o tom, že čínski rodičia vedia deti vychovať lepšie ako západní rodičia, miestami sa však veci vymkli z rúk. Táto publikácia, podľa mnohých recenzentov najkontroverznejšia kniha roku, sa trávi veľmi ťažko, hlavne ak ste sami rodičmi...

Čítaj viac

10,92 €

Bežná cena Bežne 10,95 €

Na sklade, posielame ihneď

Odporúčané tituly a kolekcie

Viac o knihe

Mal to byť príbeh o tom, že čínski rodičia vedia deti vychovať lepšie ako západní rodičia, miestami sa však veci vymkli z rúk. Táto publikácia, podľa mnohých recenzentov najkontroverznejšia kniha roku, sa trávi veľmi ťažko, hlavne ak ste sami rodičmi. Kladie otázky, či pre svoje deti naozaj robíme to najlepšie, alebo sa pokúšame dostať cez celé rodičovské dobrodružstvo tak bezbolestne a ľahko, ako sa len dá.

Amy je matkou prísnou až do úplných extrémov. Jej deti sa nehrajú s inými deťmi, nemajú možnosť si vybrať svoje vlastné záľuby a nemajú dovolené za žiadnych okolností pozerať televízor. Svoje detstvo, priamo v krajine amerického sna, trávia študovaním mandarínskeho jazyka, vysokoškolskej matematiky a dlhými hodinami cvičenia na hudobnom nástroji – cvičenia tak tvrdého a nekompromisného, že jej staršia dcéra obhrýza drevené rohy klavíra a jej mladšia dcéra chce radšej zmrznúť v záhrade ako precvičovať čo i len ďalšiu minútu.

Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, Amy nekonečne miluje obe svoje dcéry, je im plne oddaná a chce pre nich to absolútne najlepšie – pretože chcieť pre vaše dieťa, aby dosiahlo čo najviac, je základom výchovy každej „čínskej“ matky.


DOSLOV
Od vydania mojej knihy uplynulo sedem intenzívnych mesiacov. Zažila som dobré i zlé a veci, ktoré by som si nevedela predtým ani len predstaviť.
Z tých nie až tak veľmi dobrých zážitkov spomeniem stovky zúrivých e-mailov, ktoré ma zaplavovali potom, čo sa zjavil vo Wall Street Journal ten neslávny úryvok, a následné pozvanie do talkshow Today. Pred dvomi miliónmi divákov uviedla moderátorka Meredith Vieraová svoju prvú otázku poznámkou: „Ľudia o vás hovoria všeličo: ,Je to obluda.’ ,To, ako vychovávala svoje deti, je hanebné.’“
To bol teda dobrý úvod k rozhovoru! O týždeň a asi o päťstotisíc komentárov na internete neskôr nazvali moju rodinu „najznámejšou domácnosťou v západnom svete.“
V nasledujúcich mesiacoch sa život stal ešte surrealistickejším. Na Yalovej univerzite sa začal nový semester a od pondelka do štvrtka som ráno prednášala o regulačných a normatívnych aspektoch medzinárodných obchodných transakcií a potom som od štvrtku popoludnia do nedele lietala po krajine a usilovala som sa vyjasniť nedorozumenia týkajúce sa mojej knihy. Dá­vala som rozhovor za rozhovorom, ale bez ohľadu na to, ako horlivo som sa snažila, všetky mali asi takýto priebeh:

O: V poriadku, tak poďme priamo na vec. Prirovnala vás dcéra k lordovi Voldemortovi, zloduchovi z Harryho Pottera?
Ja: Áno, keď mala šesť rokov. Píšem o tom v knihe.
O: Takže to priznávate?
Ja: Priznávam? Nie... to ja som dala tú scénu do knihy. Napísala som tú knihu, viete? Mala to byť vtipná čiastočná paródia na mňa.
O: Vtipná čiastočná čo?
Ja: Paródia. Vysmievala som sa sama zo seba.
O: Takže sa teraz pokúšate vycúvať?
Ja: Ako môžem vycúvať? Moja kniha sú memoáre. Nemôžem vyspätkovať zo svojho života. Ale posledná tretina knihy je o tom, ako som ustúpila od superprísnej výchovy, keď sa Lulu vzbúrila.
O: Nespálili ste dcérine plyšové zvieratká?
Ja: Nie! Nikdy by som také niečo nespravila.
O: Takže je vaša kniha lživá? Klamali ste v nej?
Ja: Nikdy som v knihe netvrdila, že som jej spálila plyšové zvieratká. Čítali ste tú knihu vôbec?
O: Nie. Vaša kniha ma nezaujíma. Nikdy by som si ju nekúpila. Ale čítala som strašne veľa o vašej knihe a bolo to neznesiteľné. Napríklad, vaša dcéra Sophia vás údajne obvinila z toho, že ste sa jej vyhrážali, že „JEJ ZOBERIETE VŠETKY PLYŠOVÉ ZVIERATKÁ A SPÁLITE ICH!“ Popierate to?
Ja: Nie. Teda áno. Teda napísala som to. Chcela som popísať, ako Sophia rozprávala o tom, ako som prehá­ňala, keď som sa jej vyhrážala. Malo to byť vtipné.
O: Myslíte si, že spálenie plyšových zvieratiek je vtipné? Myslíte si, že by detský psychiater s vami súhlasil? Vlastne sme si pozvali do našej šou o týždeň skupinu odborníkov. Všetci si pozorne prečítali úryvok z knihy vo Wall Street Journal. Chcete obhajovať svoj postoj, že deti by nemali hrať v školskom divadle a nemali by sa učiť hrať na inom nástroji okrem huslí a klavíra?
Ja: Nie je to môj postoj. Moja kniha nemá predpisovať ostatným rodičom, čo majú robiť. Myslím si, že prišlo k viacerým nedorozumeniam pre ten úryvok vo Wall Street Journal – týka sa to najmä titulku, ktorý som nevymyslela ja. Bojová pieseň je len príbeh mojej rodiny. A je sčasti i o mojich omyloch a transformácii, ktorú som ako matka zažila.
O: Mnohí Kambodžania trpia v našej krajine kvôli šablónovitému stereotypu o menšinách. Ako sa k tomu stavia vaša kniha?
Ja: V mojej knihe... nezaujímam k tomu stanovisko.
O: Na to, že ste profesorkou práva, je toho vo vašej knihe veľa, k čomu nezaujímate stanovisko. Tu je úryvok z vašej knihy: „Nie všetci Číňania majú medzi svojimi deťmi jedného miláčika. V Piatich čínskych bratoch niet ani náznaku toho, že by matka ľúbila syna, ktorý zhltne more, viac ako syna s oceľovou šijou.“ Myslíte si, že Piati čínski bratia sú dobrým dôkazom? V ázijsko-americkej komunite túto knihu neveľmi uznávajú. Všetci piati bratia vyzerajú rovnako. Nie všetci Ázijci vyzerajú rovnako. Pozrite sa na internet, veľa Američanov ázijského pôvodu sa postavilo proti vám.
Ja: Bol to vtip. Som profesorkou práva a podľa mňa je evidentné, že keď citujem Piatich čínskych bratov, tak to myslím zo žartu.
O: Koľko percent z vašej knihy je myslené zo žartu?
Ja: Koľko percent... neviem.
O: Neviete. Napísali ste tú knihu a neviete. Takže, ak si vašu knihu prečítame, podľa čoho máme zistiť, čomu veriť a čomu nie?
Ja: Pozrite, to je problém žánru. Moja kniha sú satirické memoáre. Zámerne sa v nej usvedčujem a obžalúvam. A je plná zámerných protikladov. Napríklad, hoci má byť o tom, ako treba presne nasledovať pravidlá, je sama osebe veľmi rebelantská – tá kniha vlastne vyzdvihuje vzburu.
O: To teda nevyzdvihuje. Nevyzdvihujete vo svojej knihe nič okrem vlastných narodenín, keď ste odmietli nádherné blahoželania, ktoré vám dali vaše dcéry, pretože nič, nič, čo spravia, vám nie je dosť dobré. Je pre vás vô­bec šťastie vašich detí čo i len trochu dôležité?
Ja: (Vzdychnem.) Znamená pre mňa všetko. Ak by som mala zázračný gombík a mohla si vybrať pre svoje deti šťastie alebo úspech, tak by som si bez mihnutia oka vybrala šťastie. Ale nie je to také jednoduché.
O: Môžete sa prosím pridŕžať faktov? Mám ešte poslednú otázku. Ako dokážete so sebou žiť? Ako to dokážete?

Za posledného pol roka som sa naučila veľa o médiách. Úžasné je, že mi tri rozličné moderátorky ranných šou pošepli pred vysielaním, že aj ich vychovávali rodičia narodení v znamení Tigra: žiadne jedna mínus v škole a prespávanie u kamarátok – aj u nich platili tieto pravidlá. Ale pred kamerou sa otočili o stoosemdesiat stupňov a požadovali odpoveď na otázku „naozaj ste odmietli dovoliť deťom, aby prespávali u kamarátok?“
Reakcie v jednotlivých krajinách sa líšili. Vo Veľkej Británii bola Bojová pieseň ešte kontroverznejšia ako v Spojených štátoch, ale oveľa viac ľudí pochopilo iróniu knihy. Moja prísna výchova šokovala čitateľov v západnej Európe a Škandinávii, ale ľudí v týchto krajinách viac zaujímalo, ako je možné, že v Spojených štátoch vyvolala takú búrku – a ako veľmi to súvisí s neistotou Ameriky vzhľadom na vzostup Číny. Čitatelia z Japonska, Kórey, Singapuru a Taiwanu zaujali ku knihe veľmi prirodzené a súhlasné stanovisko. Spomínam si na istého japonského novinára, ktorý sa ma s úprimným začudovaním pýtal: „Viete mi vysvetliť jednu vec: Prečo si západní rodičia myslia, že je zlé vyžadovať od detí, aby sa snažili o prvé miesto? Jednoducho to nechápem.“
V Spojených štátoch zareagovali odlišné skupiny celkom inak. Možno sa raz pustím do podrobnej štúdie o amerických výchovných subkultúrach, ale teraz chcem len poznamenať, že asi najviac vrúcnosti a podpory mi prejavili, keď som prednášala na národnej konferencii Mocha Moms, úžasnej organizácie zaujímavých, energických a zväčša afroamerických žien, ktoré sa zaviazali vychovávať silné, zdravé a spoločensky zodpovedné deti.
A potom tu bola Čína. Keď mi poslali výtlačok čínskej verzie, takmer mi to vyrazilo dych. Na obálke knihy bola moja fotka, v pozadí americká vlajka a titul knihy znel Výchova podľa profesorky práva Yalovej univerzity: Ako vychovávať deti v Amerike. ?!!!????!! Na moje začudovanie som sa dozvedela, že memoáre, ktoré na Západe považovali za príbeh o „extrémnej“ výchove, chápali v Číne inak – ako príbeh o tom, aké je dôležité dopriať deťom viac slobody a zábavy. V súčasnej Číne dokonca i malé deti študujú a bifľujú sa od siedmej ráno do desiatej večer, známky sa zverejňujú a nik tam ani len nepočul o akomsi prespávaní u kamarátov. Zatiaľ čo na Západe ma v titulku nazvali „Najhoršou matkou na svete“, redaktorka čínskej verzie magazínu Marie Claire ma požiadala, aby som čitateľkám dala zopár tipov „ako sa zmieriť s tínedžermi“, „ako byť deťom priateľom“ a „ako sa rozprávať s dcérami o láske, citoch a mužoch“.
Bola to divoká jazda. Ak mám byť úprimná, veľakrát som sa na to chcela vykašľať a jednoducho zaliezť do postele. Ale v chode ma udržiavala láskavosť a povzbudzovanie úplne cudzích ľudí, ktorí mi písali a inšpirovali ma vlastnými príbehmi. Tu je jeden z mojich najobľúbenejších, ktorý napísal niekto, s kým si teraz cez e-mail píšem.

Sama som vychovávala dvojičky. Mala som osemnásť, keď sa narodili a predsavzala som si, že dcéry nikdy nevstúpia do mojich šľapají alebo do šľapají detí z našej štvrte. Všetok čas cez deň som im zaplnila vyučovaním a zábavou. Moja rodina a priatelia mi vraveli, že som NAJHORŠIA, NAJDRSNEJŠIA a NAJNÁROČNEJŠIA matka, ktorá kedy porodila deti. Bolo mi to jedno, ľúbim svoje dievčatá a ich budúcnosť je pre mňa všetkým. Nikdy som sa nebála pracovať v dvoch zamestnaniach, dokonca aj ako policajtka – len aby som sa o ne postarala. Prerušila som kolobeh. Moje dcéry majú teraz dvadsaťšesť rokov a obe majú titul MA (Master of Art, pozn. prekl.). Len som vám chcela napísať, že sú aj ďalšie mamy (ja mám poľsko-írsky pôvod) ako vy. Prosím, buďte silná.

Okrem tisícok podporných e-mailov za mnou stáli aj moji drahí priatelia a kolegovia ako i moji úžasní študenti (ktorí usporiadali pre mňa niekoľko vynikajúcich knižných prezentácií!)
Ale najviac dlhujem svojej rodine: mojej mame a otcovi (ktorí mi posielali podporné e-maily deň čo deň), mojim trom sestrám, Michelle (ktorá mi vždy spoľahlivo poradila), Katrin (ktorá je zdravá a žije opäť v Salto Alto so svojou rodinou) a Cindy (ktorá sa nedávno zasnúbila!) a predovšetkým Jedovi, Sophii a Lulu.
Počas temných dní som si myslievala, ach, božemôj, rozpadne sa mi rodina preto, že som vydala túto knihu? Moja rodina mala všetky dôvody na to, aby sa rozhorčili, že som verejne odhalila ich životy, dokonca aj keby ľudia zareagovali len najlepšie – a to sa nám nestalo. Jeden kritik za druhým napádal Jeda preto, že dovolil manželke, aby „týrala“ jeho deti (i keď obe dievčatá svorne potvrdili, že sa oveľa viac boja otca ako mamy) a kruto a škodoradostne z toho vyvodili, že Sophia a Lulu nemajú priateľov, sú robotické, psychicky narušené a majú samovražedné sklony – jednoducho to tak podľa nich muselo byť. Tak veľa tínedžerov by ochablo, rozzúrilo sa alebo by sa zlomilo pod takým náporom.
Nie však moje dievčatá, nie moja rodina – ako je možné, že máme také šťastie? Z lásky môjho života, Jeda, vyžarovala sila, pochopenie a múdrosť a spoločne sme nazbierali sily. Na vrchole vlny cunami publikovala Sophia článok v New York Post a postavila sa na moju obranu. Bolo to také nákazlivo duchaplné a svieže, že to podľa mňa prelomilo vlny. Krátko na to Jeda a mňa oboznámila s tým, že bude prednášať rozlúčkovú reč za svoju triedu a že začína písať blog – spočiatku nás to ohromilo. Keď sme niekoľko mesiacov predtým boli v Číne, rozprávala sa Sophia so zástupcami médií v mandarínčine – zatiaľ čo ja som sa musela s novinármi rozprávať po anglicky. V toto leto robila čašníčku, hrala Bartóka a Prokofieva a pripravovala sa na odchod na vysokú školu (och!). Šoféruje, často berie so sebou aj sestru a keď zmiznú, ja šaliem, pretože sa bojím, či sa im niečo neprihodí.
Lulu upravuje všetky moje stĺpčeky do novín a facebookové statusy (veru tak, konvertovala som) a zvládla dvojhodinový rozhovor s NBS a U.K. Guardianu povedala, že určite bude prísnou matkou. Prehľadala aj internet (ja som sa na to nedokázala ani pozrieť), či nenájde zopár vzácnych priaznivých komentárov a poslala mi ich a napísala k nim veci ako „aha, tu je jeden dobrý, mami! Niektorí ľudia ťa majú radi!“ Napriek rozruchu okolo nej – a tomu, že som bola päť mesiacov v podstate mimo – v prvom roku na strednej škole hviezdila. Toto leto hrala veľa tenis, skúšala fotografovať a celkom z vlastnej iniciatívy sa naučila množstvo čínskych znakov.
Lulu a ja si stále dokážeme čítať myšlienky. Stále sa nám stáva, že povieme naraz to isté a vybuchneme do smiechu. A stále sa ešte škriepime o akordy a tóny a nutnosti/hlúposti pozrieť si v slovníku presnú definíciu slova. Povedala som Lulu, že sa musí naučiť Čajkovského husľové concerto, ktoré sa jej vždy veľmi páčilo, ale ktoré je známe svojou náročnosťou. Roztvorila doširoka oči a potom akože zhrozene povedala: „MÔJTYBOŽE, VRÁTILA SA!!“ Potom dodala: „Prepáč, mami. Povedala som ti, že budem na husliach hrať len pre radosť. Radšej si tú bláznivú myšlienku vypusti z hlavy, pretože to sa ABSOLÚTNE NIKDY nestane.“
Zostaňte s nami, aby ste zistili, kto vyhrá tento súboj.



Amy Chua
31. júla 2011
New Haven


Čítaj viac
Kúpte spolu
Bojová pieseň tigrej matky - Amy Chua
Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia - Kjersti A. Skomsvold
19,42 €
Ušetríte 0,48 €

Recenzie, kritiky

„Dych vyrážajúce osobné svedectvo… Príbeh rovnako presvedčivý ako dobrý thriller.”
– Financial Times

„Nielen že zasahuje rodičovstvo na jeho najcitlivejšom mieste, ale hovorí o pocitoch neistoty, ambíciách, vysokej kultúre, vzdelaní, postavení žien, ako aj silnejúcom vplyve Číny na úkor Ameriky. Autorkine presvedčenie, že tvrdá práca vedie k vnútornej sebaistote, nám určite má čo povedať.”
– Chicago Tribune

Našli ste v našom obsahu nejaké nepresnosti?
Dajte nám o tom vedieť.

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Originálny názov
Battle Hymn of the Tiger Mother
Rozmer
140×205 mm
ISBN
9788089594528
Naše katalógové číslo
148861
Počet strán
240
Hmotnosť
300 g
Rok vydania
2013
Väzba
brožovaná väzba
Jazyk
slovenský
Vydavateľstvo
Premedia

Recenzie

Ako sa vám páčila kniha?

4,6 / 5

9 hodnotení

6
2
1
0
0

Kristína
14. 6. 2014
Dobrá, ale...
...podchvíľou som mala nutkanie zdrapnúť autorku za krk a trochu ňou potriasť. Áno, disciplínu treba dodržiavať, ale zase odtiaľ potiaľ. Každopádne som šťastná, že mi rodičia dopriali voľnosť a možnosť vybrať si vlastnú životnú cestu.
Čítaj viac
Jaroslava Korobaničová
Jaroslava Korobaničová
5. 6. 2014
Inšpirujúca
Ľahké čítanie pre každú mamičku, ktorá chce pre svoje deti niečo dobré a veľmi inšpirujúce. Potešilo ma, ze aj od deti treba očakávať výkony, nútiť ich a niekedy sú vhodné aj tresty, ale v dobrom slova zmysle. Už žiadny pocit viny a žiadne odmeny, láska a úspech, Spoznala som aj nové zmýšlanie pri výchove a celkovo iný pohľad na detské správanie a vrtochy. Pre mna určite inšpirujúca kniha.
Čítaj viac
Silvia Láslopová
Silvia Láslopová
7. 7. 2013
Názor čitateľa
Výborná kniha! Predpokladám, že našinec (generácia 30tnikov a 40tnikov + vyššie) sa nad niektorými metódami výchovy nebude až tak čudovať, respektíve ich nebude považovať za pritiahnuté za vlasy. Chápem však, že v USA museli prežiť riadny šok, po jej vydaní.
Čítaj viac
Dano
4. 7. 2013
Názor čitateľa
Zaujimava kniha o strete kultur a pre nas "zapadniarov" asi nepochopitelneho pristupu. Ked som knihu docital, tak zostal vo mne pocit, ze naozaj ak chce clovek nieco dosiahnut, treba hlavne tvrdo makat. Niekedy si hovorim, ze aj ti moji rodicia mohli byt na mna vtrdsi. :)
Čítaj viac
Stanka
6. 6. 2013
Názor čitateľa
vyborne citanie, kultivovane napisana kniha, zaujimava na porovnanie si vlastnych rodicovskych skusenosti s autorkou knihy, nechybaju zabavne momenty, odporucam aj nerodicom
Čítaj viac

Amy Chua sa narodila 26. októbra 1962. Narodila v Champaign, Illinois. Jej rodičia boli etnickí Číňania z Filipín, ktorí emigrovali do Spojených štátov. Jej predkovia (vrátane starých rodičov a jej matka) sa narodili v južnej provincii Fujian v Číne. Bola vychovaná ako rímsky katolík a žila v West Lafayette, Indiana. Keď mala osem rokov, jej rodina sa presťahovala do Berkeley, Kalifornia. Amy Chua študovala na El Cerrito High School a absolvovala štúdium s vyznamenaním v odbore ekonómie na Harvard College v roku 1984.

Čítaj viac

Vydavateľstvo PREMEDIA patrí medzi menšie vydavateľstvá a zostať malým je aj jeho zámer. Vydáva široké spektrum kníh, ktorých spoločným menovateľom by malo byť, aby ich čítanie nebolo stratou času. Postupne sa vyprofilovali viaceré edície, ako napríklad TICHÁ VODA zameraná na svetovú beletriu, CIVILIZÁCIA prinášajúca knihy o spoločenských zmenách, či edícia LABYRINT venovaná detektívkam. Vydavateľstvo zároveň prinieslo množstvo kníh zo psychológie a populárnej ekonómie, silná je jeho edícia venovaná modernej histórii - od Súostrovia Gulag až po knihy Timothyho Snydera a ďalších súčasných autorov.

Čítaj viac
Kúpte spolu
Bojová pieseň tigrej matky - Amy Chua
Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia - Kjersti A. Skomsvold
19,42 €
Ušetríte 0,48 €

„Tí čo pália knihy, napokon budú upaľovať aj ľudí.“

Heinrich Heine