Sirotek Homer Wells, který nemůže najít náhradní rodinu a tak nakonec vyrůstá v sirotčinci v St. Clouds v Maine. Jako nejstarší svěřenec pomáhá nejen dětem kolem, ale učí se i od zakladatele Wilbura Larche jeho profesi. Čítať viac
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
John Irving má svoj jedinečný nenapodobiteľný štýl. Vďaka nemu pôsobia jeho knihy ako realita.
Príbeh Wilbura Larcha a Homéra Wellsa je neopozeraný, vtipný, trochu smutný zároveň. Zásady muštárne patria medzi svetovú klasiku, napriek tomu treba knihu čítať bez toho, aby ste vedeli, o čo ide. O to bude príbeh zaujímavejší a neočakávaný.
Wilbur – lekár a človek, ktorý má svoje zvyky, názory, len s citmi mu to až tak nejde. Homér – sirota, ktorému meno dala sestra Angela a ktorý rovnako ako doktor Larch jednoducho patrí do St. Cloud´s.
Život nie je ľahký, ani fér, vôbec nie v sirotinci v medzivojnovom období. Homér je Wilburovi ako syn, všetko v sirotinci má svoje pravidlá. Čo sa ale stane, ak raz Homér odíde? Osud ho odvedie k práci, užitočnosti, láske, synovi a späť do St. Cloud´s.
Začítate sa, chcete vedieť, čo bude ďalej, ale nie ako v detektívke, ale ako v živote. Všetci chceme vedieť, čo bude ďalej a nie len čakať, čo spravia druhí. Stále potrebujete otáčať stranu za stranou, lebo čo ak sa práve na tej novej strane niečo stane.
Čo milujem na Irvingových knihách je to, že nič nenapovedá tomu, čo bude nasledovať. Pritom je jeho postup jednoduchý, nenáhlivý, ale skutočný. A aj keď práve nečítate, idete do práce, ste doma, zavše si na Homéra spomeniete, ako na priateľa a budete premýšľať nad jeho životom. Vtedy je to ten pocit, keď knihu nie len čítate, ale ju určitým spôsobom žijete. Nechcete, aby postavy zmizli, aby sa príbeh skončil. Ale taký je aj sám život. A koniec koncov, každý koniec je niečoho začiatok.
John Irving má svoj jedinečný nenapodobiteľný štýl. Vďaka nemu pôsobia jeho knihy ako realita.
Príbeh Wilbura Larcha a Homéra Wellsa je neopozeraný, vtipný, trochu smutný zároveň. Zásady muštárne patria medzi svetovú klasiku, napriek tomu treba knihu čítať bez toho, aby ste vedeli, o čo ide. O to bude príbeh zaujímavejší a neočakávaný.
Wilbur – lekár a človek, ktorý má svoje zvyky, názory, len s citmi mu to až tak nejde. Homér – sirota, ktorému meno dala sestra Angela a ktorý rovnako ako doktor Larch jednoducho patrí do St. Cloud´s.
Život nie je ľahký, ani fér, vôbec nie v sirotinci v medzivojnovom období. Homér je Wilburovi ako syn, všetko v sirotinci má svoje pravidlá. Čo sa ale stane, ak raz Homér odíde? Osud ho odvedie k práci, užitočnosti, láske, synovi a späť do St. Cloud´s.
Začítate sa, chcete vedieť, čo bude ďalej, ale nie ako v detektívke, ale ako v živote. Všetci chceme vedieť, čo bude ďalej a nie len čakať, čo spravia druhí. Stále potrebujete otáčať stranu za stranou, lebo čo ak sa práve na tej novej strane niečo stane.
Čo milujem na Irvingových knihách je to, že nič nenapovedá tomu, čo bude nasledovať. Pritom je jeho postup jednoduchý, nenáhlivý, ale skutočný. A aj keď práve nečítate, idete do práce, ste doma, zavše si na Homéra spomeniete, ako na priateľa a budete premýšľať nad jeho životom. Vtedy je to ten pocit, keď knihu nie len čítate, ale ju určitým spôsobom žijete. Nechcete, aby postavy zmizli, aby sa príbeh skončil. Ale taký je aj sám život. A koniec koncov, každý koniec je niečoho začiatok.
Som mama. Bývalá novinárka, slovo hoci v inej podobe ma ako PR človeka stále živí. Druhou prácou je prednášanie. Keď je čas chodím a behám, veľa a rada sa hrám. Obľúbená hudba je ticho. Knihy si starostlivo vyberám a denne im patrí veľká časť dňa, aj vďaka tomu, že ich množstvo počúvam. Život je prikrátky na to, aby sme čítali hlúposti a kníh nikdy nebude priveľa. Ideálny nepracovný deň? Dlhá spoločenská hra s deťmi, dve hodiny v kuchyni, 5 kilometrov medzi poľa behu mi, pár dielov seriálu a pár sto strán dobrej knihy. Takéto Vianoce bývajú len občas, o to viac sa im teším.
K nihy sú moja celoživotná záľuba, N emám rada konflikty, I ntrovert sa vo mne skrýva, H umor potrebujem k životu, A zbožňujem pandy :)
John Irving sa narodil 2. marca 1942 v Exeteri v štáte New Hampshire. Vyštudoval univerzitu v New Hampshire a vo Viedni u Günthera Grassa. Prvý román Slobodu medveďom (Setting Free the Bears, 1968) mu vyšiel, keď mal 26 rokov. Spočiatku sa venoval pedagogickej činnosti, no jeho úspešný román Svet podľa Garpa (The World According to Garp, 1978, sfilmovaný 1982), ktorý mu priniesol svetovú slávu a získal nomináciu na cenu National Book Award, mu umožnil naplno sa venovať spisovateľskej kariére. K jeho najznámejším románom patria The Water-Method Man (Pitná kúra, 1972), 158-Pound Mariage (158-librová svadba, 1974), rodinná sága Hotel New Hampshire (1981), Pravidlá muštárne (The Cider House Rules, 1985) Modlitba za Owena Meanyho (A Prayer for Owen Meany, 1989), A Son of Circus (Syn cirkusu, 1994) a román Štvrtá ruka (The Fourth Hand, 2001), ktorý vyšiel v slovenskom preklade vo vydavateľstve SLOVART.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Aktivovať čitateľský profil
