Aktualizované vydanie po futbalistovej smrti v roku 2020, doplnené o nový materiál.
Ak náhodou patríte k ľuďom, ktorí sa domnievajú, že Diego Maradona nebol ničím viac než len nadaným futbalistom, prečítajte si niektoré novinové titulky, ktoré priniesli správu, že 25. novembra 2020 zomrel. Narodil sa do chudobných pomerov, vďaka božskému futbalovému talentu sa mu však podarilo prekonať nepriazeň osudu a stať sa najlepším futbalistom na svete vo svojej dobe. Počas svojho turbulentného života a rovnako divokej kariéry hrával za najlepšie kluby v Južnej Amerike a Európe. V Neapole sa z neho stal uctievaný idol. A potom, čo Argentínu priviedol v roku 1986 k víťazstvu na Svetovom pohári v Mexiku, sa z neho v rodnej krajine stala nehynúca legenda.
Známemu novinárovi Jimmymu Burnsovi sa podarilo preniknúť do úzkeho okruhu Maradonových blízkych a detailne zmapovať futbalistov život od biedneho detstva v slumoch Buenos Aires, cez roky jeho najväčšej slávy až po osudné majstrovstvá v Spojených štátoch v roku 1994, z ktorých ho vylúčili pre pozitívny dopingový test. Burns v knihe opisuje Maradonove neúspešné pokusy realizovať sa ako argentínsky reprezentačný tréner a priviesť Argentínu opäť na futbalové výslnie, ale aj jeho prudký pád, drogové excesy, škandály, snahu o vyliečenie z drog a nakoniec jeho smrť.
„Maradonov hráčsky talent bol nesmierny a jedinečný, predvádzal neuveriteľné zákroky na ihrisku a robil z futbalu umenie v časoch, keď boli hráči vystavovaní ustavičným a zničujúcim faulom obrancov, pretože útočníkov ešte nesnímali viaceré kamery a rozhodcovia nechránili pred brutálnymi útokmi súperov. A vďaka spôsobu, akým premrhal svoj potenciál, keď dovolil, aby jeho turbulentný život mimo ihriska skrátil jeho najlepšie hráčske roky, sa zaradil medzi posledné futbalové rockové hviezdy...“
Kniha Božia ruka, aktualizovaná o nové informácie, sa považuje za najobsiahlejší a najšokujúcejší životopis futbalového génia a stala sa inšpiráciou pre film Diego Maradona od režiséra Asifa Kapadiu.
..."Maradona sa do športových dejín zapísal najmä svojím výkonom na majstrovstvách sveta v Mexiku z roku 1986. Vo štvrťfinálovom zápase Argentíny proti Anglicku strelil „politickému rivalovi” Argentíny prvý gól, ktorý nebol celkom kóšer, pretože ho do brány vlastne strelil rukou a nie hlavou, hoci sa tváril, že lopta sa od jeho ruky len odrazila. Rozhodcovia mu ho však uznali. On sám neskôr vyhlásil, že gól dala „trochu hlava, trochu Božia ruka”. Druhý gól, ktorý na tomto zápase skončil v anglickej bráne o štyri minúty neskôr, bol už dokonalý. Bol jeho sólovou akciou, z vlastnej polovice ihriska obratne obišiel štyroch anglických hráčov, famózne prekľučkoval k brankárovi a skóroval do prázdnej brány. Dodnes sa mi nezunuje na túto jeho akciu pozerať. Predvádzal na trávniku hotové pohybové umenie.
Tieto dva celkom odlišné góly dokonalo vystihujú rozporuplného génia, ktorým bol Maradona predurčený sa stať už od narodenia."...
