“Slovensko je stále krajina na tekutých pieskoch. Spoločnosť väčšinovo nie je ustálená, hodnotovo ukotvená, je v neustálom mentálnom pohybe a nevieme, kam to vyústi,” tvrdí Martin M. Šimečka v knihe rozhovorov ... Čítať viac
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Priznám si svoju nevedomosť, s ktorou som pristupoval k čítaniu tejto knihy. O M. M. Šimečkovi som vedel asi len toľko, že je otcom Michala Šimečku a že je akousi, poviem to tak neohrabane, mačkou medzi holubmi pre terajších vrcholových politikov. Hľa, hneď mi začali blikať niekde v podvedomí dve zelené kontrolky a knihu som si musel kúpiť. A dobre mi tak!
Pán Šimečka, samozrejme pod profesionálnym dohľadom otázok pána Štrassera, približuje laickému čitateľovi obraz o živote jednotlivca, ktorý sa neraz musel (a musí) pasovať s pomyselným drakom ležiacim na kope zlata, ktorou je Slovensko. Inšpiroval ma k čítaniu jeho kníh a kníh jeho otca. Sú to autori, akým nemožno odoprieť veľkú odvahu vzoprieť sa zbabelosti a chcieť od sveta normálnosť a slobodu.
Od pána Šimečku som si vzal k srdcu predovšetkým jeho zápal pre beh, samotu, filozofiu, knihy a lásku k prírode a po tomto našom prvom stretnutí už len dúfam, že nebude naše posledné.
Knihy sú vášeň, únik z reality, možnosť prežiť stovky, ba tisíce najrôznejších životov a príbehov. S knižnými postavami sa môžeme stotožniť, nesúhlasiť s nimi, milovať ich alebo nenávidieť a cez to všetko zadefinovať to, kým sme, kým nie sme, alebo to, kým chceme byť. Aká je dobrá kniha? Tá, ktorá poteší, ktorá zarmúti, ktorá rozosmeje, povzbudí, naučí, motivuje či vyvolá emocionálnu búrku. ...jednoducho taká, s ktorou rastie vaša osobnosť a zároveň obohacuje aj váš vnútorný svet. Dobrá kniha je tá, pri ktorej stratíte hlavu, ale nájdete svoju dušu.
V rokoch 1967 - 1970 bol redaktorom časopisu Mladej tvorby, neskôr divadelným dramaturgom na Poetickej scéne a počas vojenskej služby (1970 - 1971) pôsobil vo Vojenskom umeleckom súbore. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch publikoval najmä v literárnych časopisoch Romboid a Slovenské pohľady, zároveň pracoval ako dramaturg pre rozličné slovenské divadlá, najdlhšie pre malé divadlo Štúdio S v Bratislave. V sedemdesiatych rokoch vstúpil do Komunistickej strany. V roku 1977 sa stal signatárom Anticharty, ale počas gorbačovovskej perestrojky patril k skupine slovenských intelektuálov, tvoriacej opozíciu proti komunistom a stalinistom. V roku 1987 sa stal redaktorom časopisu Slovenské pohľady a spolu s ďalšími literátmi (Milan Šútovec, Rudolf Chmel, Peter Zajac) zmenil profil časopisu. V rokoch 1990 - 1993 bol jeho šéfredaktorom. V roku 1993 bola redakcia rozpustená, a tak začal pracovať ako publicista a novinár, zväčša pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa v Bratislave. V druhej polovici devädesiatych rokov obnovil spoluprácu s divadlami v Bratislave a na východnom Slovensku. Písal texty pre politický kabaret Milana Markoviča (Večery Milana Markoviča), ktorý v deväťdesiatych rokoch vysielala televízia. V roku 1997 sa stal redaktorom spoločensko-politického, pravicovo-konzervatívneho týždenníka Domino fórum. Ocenenia: - Cena Ivana Krasku za básnický debut roka Odriekanie (1968) - Cena vydavateľstva Smena za poéziu Odriekanie (1968) - Cena Jána Hollého za preklad diela Karla Krausa Posledné dni ľudstva (1987, spolu s P. Zajacom) - Cena Zory Jesenskej za preklad antológie nemeckého básnického expresionizmu Krik a ticho storočia (1999, spolu s P. Zajacom) - Cena Jána Hollého za preklad Puškinovho Eugena Onegina (2002) - Ruská štátna Puškinova cena za preklad Eugena Onegina (2004) - Cena Jána Hollého za umelecký preklad prózy – za preklad románu Vasilija Aksionova Moskva-kva-kva (2009)
V knižnej edícii Denníka N sa riadime heslom: Vydávame len to, čo sami čítame. Spočiatku to boli knihy našich redaktorov a redaktoriek, ktoré vznikali ako články Denníka, neskôr pribudli texty reflektujúce aktuálne témy, ktoré naši kolegovia a kolegyne pripravili rovno do knižnej podoby. Časom sa do edičného plánu zaradili tituly iných autorov a od roku 2020 vydávame aj knihy v preklade, medzi inými aj beletriu.
Ako v novinách, tak i v knihách sa snažíme upozorňovať na oblasti, ktorým sa iné médiá nevenujú – znevýhodnené skupiny, vzdelávanie, či kritické myslenie. Vychádzame v ústrety širokému okruhu čitateľov a pripravujeme pre nich témy, ktoré ich zaujímajú. Vydali sme eseje, reportáže a hlbšie analýzy, aj knihu o umení či rozhovory o športe či výžive. Pri výbere zahraničných titulov sa spoliehame predovšetkým na úsudok našich redaktorov, ktorí veľa čítajú, sú kritickí a majú prehľad o tom, ktoré témy sú pútavé i dôležité.
Medzi naše najobľúbenejšie tituly patrí kniha Ľudovíta Ódora Rýchlokurz geniality, ktorá už vyšla aj v českom a maďarskom jazyku, tituly Jána Markoša Sila rozumu v bláznivej dobe, Bližšie k sebe a Medzi dobrom a zlom, eseje a reportáže Martina M. Šimečku či publikácia o vzdelávaní rómskych detí A okraje máš kde? autora Juraja Čokynu. Z prekladových titulov patria medzi najúspešnejšie Kniha, ktorá vám možno zachráni život Grahama Lawtona, Objavte v sebe dobrého rodiča od Dr. Becky Kennedy, Ľudskosť a Utópia pre realistov historika Rutgera Bregmana či autobiografický titul Rozprávač hudobníka Davea Grohla.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Aktivovať čitateľský profil„Život nie je film. Nikdy nevieš, ktorý dátum bude pamätný, ktorý deň nezabudnuteľný. Proste len žiješ. Ráno vstaneš, niečo sa cez deň stane a večer ideš spať. To je pravda. “
