Autorka sa v monografii sústreďuje na jazykové a štylistické špecifiká básnického textu. V prvej časti postupne vymedzuje básnický jazyk vo vzťahu k spisovnému a národnému jazyku, ale aj význam jazykovej metafory, štylistických a štýlových noriem, umeleckého štýlu a štylistickej analýzy. V druhej časti publikácie prechádza k jazykovo-štylistickým rozborom niektorých básní Pavla Országha Hviezdoslava a upozorňuje na konštantné znaky autorovho umeleckého vyjadrovania, ale aj na významovo-výrazové nuansy jeho poézie. Charakter Hviezdoslavovho idiolektu zdôrazňuje aj poukázaním na programovo odlišnú poéziu Ivana Kraska, predstaviteľa slovenskej moderny. V tomto zmysle je publikácia určená študentom slovenského jazyka a literatúry, odbornej, ale i širšej kultúrnej verejnosti nielen v súvislosti so spriehľadnením Hviezdoslavovej poézie, ale aj jazykovo-štylistického stvárnenia lyrického obsahu.