Všetko alebo nič + DVD
1 / 2
ČO MUSÍ MAŤ MÔJ ĎALŠÍ A POSLEDNÝ MUŽ:
- Musí mať rád Lucku hneď od prvého stretnutia a musí ňou byť úprimne nadšený.
- Nesmie ma nudiť.
- Musí vedieť, kedy chcem mlčať.
- Musí vedieť, kedy som smutná, a zaujať k tomu správne stanovisko.
- Musí milovať fakt, že neviem rozprávať vtipy.
- MUSÍ ČÍTAŤ KNIHY.
- Musíme sa mať o čom rozprávať celé hodiny.
- Musím sa s ním nahlas smiať.
- Musí mať veľké ruky.
- Musí sa ku mne správať v spoločnosti druhých rovnako, ako keď sme sami.
- Musí vedieť hrať na gitare.
- Musí prijímať s vtipom moje doberanie a vtipne mi ho vracať.
- Musí ma milovať, keď sa ráno zobudím.
- Musí sa tešiť z mojej spoločnosti a neustále mi to hovoriť.
- Musí mať kamarátov, ktorí si ma HNEĎ obľúbia.
- Musí sa mi páčiť jeho meno.
- Musí mi robiť jahody so šľahačkou.
- Musí byť posadnutý nejakou časťou môjho tela: oči, vlasy, prsia, čokoľvek.
- Musí mať poruke vždy vreckovku, lebo ja ju, tak ako Scarlett O´Hara, nenosím.
- Musí vedieť variť a nadšene jesť moje kulinárske výtvory.
- Musí ma volať Linduška.
- Musí mať riešenie na každý môj problém.
-
Musí mať v očiach to, že KONEČNE MA NAŠIEL... Našiel ma. Nečakane a rýchlo. Vtedy, keď som konečne našla pokoj a zaspávala som do piatich minút po tom, čo som si ľahla do postele. Vtedy, keď som sa už pri romantických filmoch nepýtala sama seba – prečo JA nemám na chlapov šťastie. Jakub spĺňal každučký bod môjho zoznamu. A ja som z toho mala zimomriavky...
Jediná vec, ktorú som na Vande nenávidela, bola jej nedochvíľnosť. Keď som ju čakala na terase a ona do telefónu hovorila, že už parkuje, znamenalo to, že vyráža. Odniekiaľ. Raz to bolo dokonca z Piešťan, prečítala som vtedy celého Viewega a jeho Prípad nevernej Kláry, vypila som päť vínových strekov a keď si po hodine sadla oproti mne, vzdychla: „Kruci, nikde nebolo voľné.“ Pozrela som na poloprázdne parkovisko, zapálila som si cigaretu a ona rýchlo dodala: „Táto farba ti pristane.“ Nezachránila to. Opýtala som sa: „Prečo mi proste nepovieš, Linda, som v Devíne, prídem loďou po Dunaji, čakaj ma o štyri hodiny.“ „Pretože nie som v Devíne!“ Zvolala nechápavo. „Vanda, zlatko. Stačí hovoriť pravdu.“ „No prepáč,“ stiahla urazene obočie. „Vyzerám ako klamárka?“ Vyfúkla som dym a povedala som: „Áno.“