Zamilovaní anjeli
1 / 7
„Potrebujem radu, Cam.“ „Akú? Ako prežiť dobrý život?“ Camovi sa vrátila iskra, no na tomto bledom, sivom prelude, čo stál pred Rolandom, pôsobila nemiestne. „Začni tým, že si nájdeš opustený ostrov. Tento je obsadený, no tam niekde ich musí byť viac.“ Rukou švihol k svetu, k Rolandovi. „Milujem smrteľníčku,“ povedal Roland veľmi pomaly. „Chcem svoj život vybudovať okolo nej.“ „Ty nemáš nijaký život. Si padlý anjel na druhej strane. Si démon.“ „Vieš, čo myslím.“ „Ver mi. Láska neexistuje. Vypadni a ušetri si trápenie.“ V tom okamihu si Roland uvedomil, že bol hlupák, keď sa vybral za Camom po radu. A predsa prišiel. Camovi láska nevyšla, no aj tak chápal, čo Roland prežíva. „Možno by si mi mohol povedať čo... nemám robiť.“ „Dobre,“ súhlasil Cam a zhlboka, prerývane sa nadýchol. „Fajn. Neponíž sa tým, že budeš žiť v lži. Nepýtaj sa ma, či ťa bude ľúbiť, aj keď zistí, čo si – odpoveď na to pozná aj ten najzamilovanejší blázon. Nebude. Nemôže. Ani nesnívaj, že pred ňou také tajomstvo skryješ. A predovšetkým, v záujme Lucifera, nezabúdaj, že žiaden chrám na zemi ťa neprijme, ak sa rozhodneš zobrať si to úbohé stvorenie za manželku.“