Román Dom prízrakov (1931) žánrovo kombinuje detektívku s okultným hororom. Súkromný detektív Den prichádza na prosbu svojho priateľa Freda Podbereského na pohraničie v Podbereží do jeho paláca, v ktorom „straší". V jednej z komnát dochádza k nadprirodzeným úkazom: počuť v nej stony, zjavujú sa obrovské nenávistné zelené zrenice, neviditeľná ruka zovrie hrdlo obete... Zakrátko počas špiritistickej seansy dôjde aj k záhadnému úmrtiu. Pomôže prípad vyriešiť znalosť okultných náuk, alebo racionálne detektívne vyšetrovanie?

Stanisław Antoni Wotowski patrí k najtajomnejším poľským spisovateľom medzivojnového obdobia 20. storočia. Bol vyšetrujúcim sudcom, policajným komisárom a v roku 1922 založil súkromnú detektívnu agentúru – pravdepodobne pobočku slávnej americkej Pinkertonovej agentúry. Potom, ako zanechal detektívnu prax, sa vrhol na tvorbu žánrovej literatúry. Ako autor sa špecializoval predovšetkým na okultistické detektívky (romány Čierny adept, Sekta diabla, Dom prízrakov), ale vytvoril aj kriminálny román (Človek, ktorý zabudol svoje meno). Písal tiež práce o okultizme a mágii (Tajomstvá čiernej a bielej mágie) a o slobodomurároch. V roku 1939 iba zázrakom prežil bombardovanie Brodov. No následne sa na hraničnom prechode v Zaleszczykach, keď na svitaní prekročila hranice Poľska Červená armáda, po ňom akákoľvek ďalšia stopa stráca. Jeho knihy boli v 30. rokoch minulého storočia mimoriadne úspešné, no počas Poľskej ľudovej republiky bol Wotowski zakázaným autorom – ani nie pre svoje politické postoje, ako skôr pre historické obdobie salónov, bankárov a barónov, ktoré vo svojich knihách zobrazoval.

Román Dom prízrakov je založený na skutočnom kriminálnom prípade rodiny Potockých, ktorý Wotowski sám vyšetroval. Samozrejme, dofabuloval detektívnu záhadu strašidelnej komnaty a primiešal aj okultné ingrediencie.